Joannes Sambucus Pannonius Tirnaviensis (1531-1584)

Hľadáme syna národa? Okrem Štefánika poznáme už len legendami opradeného Jánošíka, ktorého poznali aj kúsok za dnešnými hranicami Slovenska? Denne chodia tisícky roduverných okolo pamätnej tabule, v roku 2004 umiestnenej na trnavskej radnici, ale ak sa niekoho opýtate, či pozná Jána Sambokého, odpoveď je rovnaká – a to je kto?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (75)
Obrázok blogu

Joannes Sambucus, ako ho poznákultúrny svet, Zsámboki János – tak ho nazývajú Maďari (dokonca ho majú zasvojho), sa narodil v roku 1531 v Trnave, v rodine úspešnéhokupca, člena mestského magistrátu, richtára, a za mimoriadne zásluhykráľom povýšeného na šľachtica, Petra Sambokého. Na otázky ohľadom svojhopôvodu nám odpovedá sám Joannes Sambucus, ktorý svoje diela i korešpondenciupodpisoval prídomkom Pannonius Tirnaviensis, teda Panónčan Trnavský. Meno jehootca nájdeme zopárkrát v daňových alebo pozemkových knihách, napríklad v roku1556 ako majiteľa domu na terajšej Paulínskej ulici, v mieste, kde dnesstojí komplex Balakovo. Treba povedať, že začiatkom 16. storočia táto mestskáčasť, ktorou tiekla Trnávka, bola neobývaná, volala sa Žabia a Vŕbováulica, zrejme sa tu iba stretali konce nevľúdnych záhrad za domami susednýchulíc, Hlavnej (Veľkej, Dlhej, Dolnej) a Halenárskej(vtedy Súkennej). Priblížme si vtedajšie časy, keď tu žilo iba pôvodnéslovenské obyvateľstvo a kedysi pozvaní Nemci, prevažne kupci, požívajúcirovnaké privilégiá kráľovských poddaných, aby sme sa nečudovali, prečo nebolavtedy bitka o pozemky medzi hradbami v obdĺžniku cca sedemstokrátosemsto metrov: Rok 1506 - mesto zničené vojnou medziMaximiliánom Habsburským a uhorským a českým kráľom „Dobře“ - VladislavomII. Jagelovským, a požiarom. Rok 1509 - veľa obetí morovej nákazy, 1526 -víťazstvo Turkov nad uhorským vojskom pri Moháči, 1532 - v Trnave hľadáútočisko časť cirkevných hodnostárov z Ostrihomu (členovia kapituly), 1539 -z Trnavy navždy (do tolerančného patentu r. 1781) vyhnaní Židia, 1542 –obrovský požiar zničil takmer stovku domov, poškodená aj radnica, 1543 – útokOsmanov na Ostrihom, do Trnavy premiestnené arcibiskupstvo a kapitula(pobudli tu až do roku 1820). S nimi spoza Dunaja prichádza i šľachta,kupci, remeselníci, prostí ľudia. Trnava sa stáva trojjazyčnou, spoločná je lenlatin

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

čina, ktorú ako tak ovládajú aj mestskí senátori, vrátane Petra Sambokého(Sámbockého, Sambokyho). V roku 1547 sa v Trnave koná uhorský snem,otvorený richtárom P. Sambokým. Za richtára je zvolený aj neskôr, v roku1551, kedy uvádza do platnosti dekrét Ferdinanda I., riešiaci národnostnéškriepky priamo v magistráte. Rozkol prichádza i do otázokviery, študenti z Nemecka prinášajú Lutherove myšlienky. V talianskomTrente (Trident) od roku 1545 hľadá asi 250 cirkevných funkcionárov riešenie,ako bojovať proti stále silnejšiemu protestantizmu. Nebyť nekompromisných, ibanedávno (1540) založených jezuitov, katolícki kňazi sa dnes ženiaa veriaci prijímajú pod obojím spôsobom. Ešte v priebehu koncilu,ktorý sa skončil až v roku 1563, zvoláva arcibiskup Mikuláš Oláh doHrubého kostola v Trnave v apríli 1560 i 1561 provinciálne synody.Takmer súčasne sa v roku 1561 objavujú v Trnave prví jezuiti, ale aj prvýkalvinizujúci kazateľ. Toto učenie sa šíri predovšetkým medzi maďarskýmobyvateľstvom. O rok prímas Uhorska a zároveň arcibiskup M. Oláh znovazvoláva synodu, tentoraz diecéznu. On i uhorský panovník Ferdinand posielakoncilovým otcom do Tridentu list, v ktorom žiadajú povoliť kalich a ženenieduchovných. Darmo. Po skončení koncilu Oláh znovu zvoláva do Trnavy duchovnýchz celej ostrihomskej arcidiecézy a oboznamuje ich so závermi koncilu.V tomto istom roku (1564) predkladá syn Petra Sambokého, Ján, pápežskémununciovi vo Viedni list trnavského magistrátu s tými istými požiadavkami,naviac aj so sťažnosťou na arcibiskupa (zrejme nedostatočne informovaní), že ignorujetridentské dohody. Mimochodom, problém so ženatými duchovnými alebo žijúcimiv konkubináte tu bol ešte najmenej sto rokov, a bol dávno predtým,nevymysleli ho protestanti. Proti kňazskému konkubinátu prijímajú opatreniaspišská synoda (1460), ostrihomská (1493), nitrianska (1494), ale eštev roku 1279 budínska synoda rieši riadne ženatých kňazov.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Do tejto búrlivej doby sa narodilJán Samboky, zrejme ešte na Paulínskej ulici, keď tam bolo iba zo šesť domov,nie ako sa všeobecne traduje, v meštianskom, druhom dome južne od radnicena Hlavnej. Ten podľa spomínaných účtovných kníh vlastnil ešte v roku 1538(sedem rokov po Jánovom narodení) Peter Sabo. Teda, spolieham sa na to, že si PeterSamboky, údajne majiteľ niekoľkých trnavských domov, po prijatí za mešťana „nevylepšil“meno. Ako majiteľ tohto domu, ktorý v roku 1542 tiež isto vyhorel spolus radnicou (dnes tam už stoja nové budovy), sa objavuje v záznamochv roku 1556. Zomiera v roku 1565 a ako vlastník domu sa v dokumentochobjaví vo Viedni usadený, s manželkou a tromi deťmi, syn Ján. Trnavskýdom predáva, v roku 1579 ho už vlastní istý Filip Kadas.

SkryťVypnúť reklamu

Ale vráťme sa ku géniovi Jánovi,ktorého otec ako 11-ročného chlapca posiela študovať na viedenskú univerzitustaré antické jazyky. Rok po jeho odchode začína jeho rodné mesto dostávať novútvár, najstaršie mestské ulice v okolí Hrubého kostola zasídľujúostrihomskí cirkevníci, stavajú sa domy, opravujú kostoly, taliansky vojenskýarchitekt Pietro Ferraboscorekonštruuje zničené hradby, vo Viedni sa kupujú kanóny. Jazyky, právo,filozofiu a históriu študuje aj na univerzitách v Lipsku, Wittenbergu,Ingolstadte, Štrasburgu. Ovláda viac ako 11 jazykov. V Paríži získal titulmajster slobodných umení, v Padove dosiahol licenciát lekárskych vied. Ako26-ročný prišiel opäť do Viedne, no o dva roky už opäť študujev Padove, potom v Bologni a Paríži. Veľa cestuje, najmä po renesančnomTaliansku. Z Holandska v roku 1564 prichádza na viedenský dvorFerdinanda I. V tomto čase pomáha Trnavčanom s vyššie spomínanousťažnosťou, ale zachovali sa aj ďalšie listy s intervenciami u panovníkaalebo u trnavského magistrátu. V tomto istom roku kráľ zomiera a JánaSambuca zamestná dedič trónu, Maximilián II., ktorý mu udelil titul dvornéhohistoriografa a radcu, stáva sa tiež kráľovým a cisárovým lekárom,prednáša na tamojšej univerzite. Občas žije s rodinou mimo Viedne, vo svojomsídle v Mannersdorfe.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Sambucus nezveľaďoval lencisársku knižnicu. Aj v súkromí bol vášnivým zberateľom starých rukopisov,ktorých nazhromaždil 600 exemplárov, 3000 diel zhotovených tlačou, zbieralantické sochárske diela, mince. Prekladal grécke a latinské diela, zároveňbol azda najväčším editorom svojej doby. Vydával diela z rôznych oblastí –medicíny, zoológie, matematiky, botaniky, dokonca aj rôzne mapy.V dejinách ho zaujímala najmä epocha protitureckých vojen. Presadilvydanie Corpus iuris Hungarici. Sambucus ako znalec histórie odmietal maďarskútendenčnú historiografiu a prikláňal sa k názoru, že pôvodnýmobyvateľstvom Uhorska boli Slovania. Tu by som chcel ešte raz poukázať na jehoslovenský pôvod, ktorý sa v iných ako našich a českých prameňoch buď neuvádza,alebo je pred humanistom, polyhistorom... uvedené „ungarischer“. Už len vďakajednej jeho básni je Trnava ako jeho rodisko neodškriepiteľné, historici sarovnako zhodujú aj na roku jeho narodenia (1531), v ktorom bolo trnavskéobyvateľstvo iba slovenské a nemecké (na malilinké výnimky). Ako somspomenul na začiatku, Sambucus sa sám seba hrdo nazýva Panónčanom Trnavským.Prečo nie Hungarom? Alebo Pešťanom? Jednoducho bol hrdý, že pochádzaz Panónie, a konkretizuje - z Trnavy. Keby som sa prisťahoval napríkladna Záhorie, nikdy si za meno nenapíšem Záhoran, hoci by som novú domovinua jej obyvateľov akokoľvek miloval.

Svoju prvú básnickú zbierku vydaluž ako 21-ročný. Najslávnejšie sú však jeho ilustrované Emblémy,v latinčine zveršované životné pravdy, vydané v Antverpáchv roku 1564. Zbierka Emblemata vyšla onedlho ešte niekoľkokrát, o triroky napríklad aj vo francúzskom preklade. V tomto diele Sambucus básňou Tirnaviaepatriae meae arma (Zbrane mojej otčiny Trnavy) vzdáva hold aj svojmu rodnémumestu už prvými veršami, prebásnené do slovenčiny Viliamom Turčánym:

V Panónii je slávnea slobodné kráľovské mesto:
Trnavou, takýmto menom právom honazýva ľud.
V ňom som sa zrodila v ňom som aj uvidel spanilé svetlo:
Presladká škola mi dala zo živejvody v ňom piť.

Pri básni je ilustrácia, jednoz najstarších zobrazení aspoň kúska mestských hradieb, na ktorých jeviditeľný reliéf so znakom Trnavy, ale v nezvyčajnom usporiadaní.K tejto rytine sa zrejme vrátim v samostatnom článku.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ján Sambucus prežil aj tohtocisára a vo svojej funkcii na dvore zotrval aj za vlády Rudolfa II. Kočakávanému povýšeniu na prefekta cisárovej knižnice nikdy nedošlo, časompribudli aj hmotné starosti, 53-ročný Joannes Sambucus Pannonius Tirnaviensiszomiera vo Viedni.

Zdroje informácií: Jozef Šimončič, Hadrián Radváni, Peter Horváth,Mária Botťánková, Ladislav Švihran, Wikipédia

Ladislav Šebák

Ladislav Šebák

Bloger 
  • Počet článkov:  169
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Optimista bez dlhodobých plánov, s očakávaním, čo prinesie zajtrajšok, šok, šok, šok... Zoznam autorových rubrík:  Trnava dnes a kedysiTrnava 20. storočiaTrnava 21. storočiaHistóriaFotky z balkónaDetiFikcieLumpáreňSpomienkyDedkove spomienkyTrampingVeselé historkyÚvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu