V teritóriu, kde som ako decko vyrastal, vytŕčal z raduo pár rokov starší Fero. Či dobrý, či zlý, neviem. No na jeho príhodách sabavíme dodnes.
Kto si dokázal pred šibačkou sám upliesť korbáč, bol frajer.Vlastne, frajeri boli všetci, tak sa súťažilo už len v know-howe, dokonalosti,veľkosti... A kto mal obchodného ducha, naplietol ich pre celý regimenta išiel predávať za korunu dva na rínok.
Partia sa za vŕbovými prútmi vybrala ďaleko za mesto, až zaželezničné koľaje. Fero mal najobchodnejšieho ducha, narezal ich riadnu hŕbu.Ledva ich vliekol. Zaostával a volal na chalanov, nech mu pomôžu. Každýmal svojich dosť, robili sa hluchými. Fero hodil o zem svoju ťarchu, chytildo ruky kameň a už po prvej odignorovanej vyhrážke ho šmaril do práveprechádzajúceho vlaku smerom na Bratislavu. Trafil. Ešte chvíľu stál bezmocnenad svojou kopou prútia, keď vtom začul rachot kolies vlaku od Bratislavy.Schmatol za hrsť prútov, rozbehol sa za vzďaľujúcou sa partiou a kričal:„Chlapci, utekajme, už sa vracia!“
V jednom príbehu si zahral nezanedbateľnú rolu aj jehomladší brat. Fero v noci vykradol (tak asi predsa len záporná postava)jediné mäsiarstvo na okolí. Vlámal sa doň pomocou hasičskej sekerky. Hneď vedľastála samoobsluha, nedotknutá, teda od božieho rána otvorená. Fero po namáhavejnočnej šichte spal, jeho mama sa ponáhľala do obchodu, aby sa jej ušiel chlieb.Zobrala so sebou aj Ferovho mladšieho brata. Pri mäsiarstve už parkovali modréautá Verejnej bezpečnosti, pred mäsiarstvom sa tlačili zvedavci, ktorí sozatajeným dychom nazízali na prázdne háky a priebeh vyšetrovaniav priamom prenose. Ferova mama sa pretlačila až do prvého radu, tlačiacpred sebou synčeka. Príslušník akurát čosi držal v gumených rukaviciach a ukazovalto kolegovi. Ticho preťal detský výkrik: „Mama, pozri, Ferova sekerka!“
