Ktorému zo samcov by sanepostavili uši pri slove inteligentným?Veď takí sme my chlapi všetci. Nemenej aj jeden môj známy, ktorý je navyše ajromantický, citlivý, dobrosrdečný, pokojnej povahy, so zmyslom pre humor, prerodinu, po druhom infarkte nefajčiar, nepijan... Keď neznáma kdesi z juhuSlovenska kladie dôraz na inteligenciu, druhoradý je jeho zdravotný, či skôrdezolátny stav. Z ďalšieho, už telefonického kontaktu priamos vydajachtivou kišasoňou sadozvedel, že žije na dedine, sama vo veľkom rodinnom dome s vlastnýmvykurovaním, veľkou záhradou... Tak nečudo, že hľadá mocného chlapa, ktorý bysa staral o gazdovstvo. Panička sa vraj s nikým v dedine nepriatelí,nerozpráva sa ani so susedmi, ktorých upodozrieva, že jej chodia kradnúť dozáhrady, raz jej cez noc zmizla spred domu pekná kôpka štrku... Tak to ozajpotrebuje chlapa, a určite aj na oné, a keď nie v inom, takv tomto mala ozaj šťastnú ruku pri výbere spomedzi viacerýchinteligentných záujemcov.
Na dohodnuté rande sa môj známypripravoval už od božieho rána, ktoré sa začalo najmenej hodinovým kúpeľom a piesňouso slovami Já se dnes odpoledne žením.Spev pokračoval aj pri napasovávaní sa do tmavého obleku z poslednéhosobáša. Nebolo to beznádejné, po nedávnej operácii a nemocničnom zdravom stravovaníhodne schudol. Dobrú náladu mala aj jeho nevesta, nie tá budúca, ale synovamanželka. Dúfajúc, že svokra vidí naposledy, mu osobne vyžehlila tú najsnehobielejšiukošeľu. Konečne bude novostavba len pre mladých! Svokrovi je vďačná, že predalsvoju rodnú chalúpku a peniazmi pomohol na dostavbu nového bývania, ale užby sa starý mohol znovu osamostatniť. Na „maďare“mu pripravila aj prekrásnu bukrétu.
Môj známy mal presné inštrukcie –kde, kedy a kam má cestovať, kde presadnúť, kde vystúpiť. Všetko klapalo akovo filme na chlp presne. Uvítanie, podanie rúk, bezkontaktné pobozkanie na obelíca... Dom bol naozaj parádne veľký. Aj obývačka. Tá musí mať spálňu,a tú posteľ, ako letisko... „Uvarímkávu?“ vyrušila ho v najlepšom. „Nie,ďakujem, som športovec, radšej bylinkový čaj.“ Houby športovec – hypertenzia.
„A to je čo?“ spýtala sa nahlas samu seba a pozrela vonplastovým oknom. „Veď mali prísť ažzajtra!“ Našťastie, nešlo o autobus ďalších pytačov, aleo nákladiak plný uhlia. Šofér zatrúbil. Zdanlivo prekvapená pani veľkéhodomu s vlastným vykurovaním vybehla von. „Pani, prišiel som na minútu presne, ako ste žiadali.“ Počul aj cezvákuové okno môj známy hromotĺka za volantom, našťastie v slovenčine, asipriamo z Handlovej. Ju nepočul, vzápätí sa dvíhala vlečka, pred čiernym kúdolomledva stihla ujsť. „Veľmi ma to mrzí, žepráve dnes... ale čo teraz? Auto odišlo, a ja som tu všetkým naokoloukradnutá...“
***
Jeho nevesta skoro spadlaz nôh, keď v noci počula odomkýnať bránu. Šok ju neprešiel, ani keďv tmavom tieni spoznala siluetu svojho svokra. Čierny zostal aj na svetle,celkom celý, okrem červených očných buliev. Košeľa šla do smetí, dvadsaťtisícovézuby sa umyli v prúde vody. Tentoraz sa kúpal aspoň dve hodiny a aninevedel, kde vyhrabal hit – Na uhlí smesedeli čierni ako vrany, o láske sme vedeli..., hoci mu nešiel takveselo, ako Jane Kocianovej.
Nie, neprestal sa zaujímaťo inzeráty. Túži milovať a byť milovaný ďalej. No prvé, na čo sa pýtanechápavej novej známosti, je, či má ústredné kúrenie.
