Dôchodca s pestrou škálou záujmov. Zoznam autorových rubrík: Genealógia, Turistika, Cykloturistika, Cestovanie, Fotoreportáže, Súkromné, Nezaradené, Ako to vidím ja, Storočné noviny, Šariština
Bicyklujem denne, bez ohľadu na ročné obdobie, stačí mi, ak su suché cesty a teplota nad nulou. Včerajšieho pekného počasia prvého jarného dňa som využil na cyklovýlet k Zemplínskej šírave. Cestou som sa zastavil v prírodnej rezervácii Pod hrabinami, našej najväčšej lokalite bledule jarnej karpatskej.
Tichá dolina je najvýchodnejšia a jedna z najdlhších dolín Západných Tatier. Na západe je lemovaná hrebeňom Liptovských Tatier, na východe Liptovskými Kopami. Na severe a severozápade ju lemuje štátna hranica s Poľskom, prechádzajúca príťažlivým vápencovým hrebeňom Červených vrchov s dominatnými vrcholmi Kresanica a Malolučňiak. Do povedomia verejnosti sa Tichá dolina spolu s Kôprovou dostala najmä po veternej kalamite v roku 2004 sporom lesníkov a ochranárov o tom, či ťažiť kalamitné drevo, alebo ponechať na prírodu, nech si poradí sama.
Medzery medzi tohtoročným letným dažďom využívam aspoň na kratšie cyklovýlety. Vo štvrtok sa mi dokonca podarilo obehať Zemplínsku šíravu včítane jazera Vinné a ani som nezmokol.
Včerajšie slnečné odpoludnie som využil na cyklovýlet na hrádzu Zemplínskej šíravy. Po korune východnej hrádze vedie vyše 4 km dlhá úzka asfaltová cesta z Jovsy na juhozápad do Lúčok, vhodná pre korčuliarov a cyklistov.
O východoslovenskom mori - Zemplínskej šírave, som ešte nepísal, aj keď ju dôverne poznám, v jej blízkosti totiž žijem. Priznávam sa, že názov "cyklotúra" som použil v článku - fotoreportáži zámerne. Pri zbilancovaní svojich 62 článkov, uverejnených za necelých 13 mesiacov mojej blogerskej kariéry, som totiž zistil, že po pár článkoch o Cigánoch, ktoré v čítanosti aj karme suverénne vedú, majú najväčší ohlas u čitateľov blogu Sme fotoreportáže s výrazom "cyklotúra" v názve. Aj keď takúto 50-kilometrovú cyklotúru okolo Z. Šíravy absolvujem minimálne raz mesačne, tú sobotňajšiu som sa rozhodol medializovať kvôli podujatiam v jej okolí.
Včera som sa zúčastnil spolu s ďalšími desiatimi cyklistickými nadšencami zo Sobraniec a okolia poriadne dlhej cyklotúry na akciu "Zelená míľa" do Užhorodu. Cez neďaleký hraničný prechod na Ukrajinu vo Vyšnom Nemeckom sa našim organizátorom mimoriadnu priepustku nepodarilo vybaviť a tak sme išli do Užhorodu cez Ubľu a domov cez Veľké Slemence. S cestou z domu do Sobraniec a späť, zachádzkou na hrad Nevické a 13-kilometrovou spanilou jazdou ulicami Užhorodu, mi tachometer ukázal 180 km. Nikdy som si ani nepomyslel, že vo veku 64 rokov sa mi podarí zlepšiť svoj osobný rekord spred desiatich rokov o 40 km. Na staré kolená som spoznal silu jazdy v kolektíve, doposiaľ som jazdil na bicykli sám, výnimočne vo dvojici.
Farár aj manželka mi dnes zakázali pracovať (je cirkevný sviatok), tak som si dopoludnia urobil pekný 50-kilometrový cyklovýlet k ukrajinským hraniciam. Pred Sobrancami som sa rozhodol, že si pôjdem pofotiť pekné zelené, podľa mňa skôr tyrkysové jazierko v bývalom kameňolome za Beňatinou. Pred šiestimi rokmi došlo po odstrele v kameňolome k odkrytiu skameneliny 5 metrov dlhej ryby, preto bolo ťažba zastavená. Zároveň došlo k zaplaveniu kameňolomu spodnou vodou a vytvoreniu jazierka, ktoré svojou scenériou pripomína Plitvické jazerá.
Takýto názov používajú turistické oddiely pre súbor viacerých jarných prechádzok, organizovaných pre širokú verejnosť. Zúčastňovala sa ich dlhé roky aj moja rodina, kým sme žili v mestečku Strážske. Ja som tento názov tentoraz použil na označenie svojho prvého tohoročného 100-kilometrového výletu na bicykli. V mojom veku už takéto trasy neabsolvujem často, v minulom roku sa mi to podarilo len raz.
Keď je také pekné ráno, ako dnes, idem sa prebehnúť na bicykli ešte pred raňajkami. Dlhé roky som v rámci rannej rozcvičky chodil do Jovsy pre dobrú pitnú vodu. Odkedy máme vodovod s chutnou vodou z Vihorlatských vrchov, občas chodím pre čerstvé mlieko do Poruby pod Vihorlatom. Keď mlieko nepotrebujeme, tak sa len tak prebehnem po jednom z cca 20 kilometrových okruhov. Dnes som sa pustil smerom na juh cez Veľké a Blatné Revištia, do jedinej obce okresu Sobrance s väčšinovým cigánskym obyvateľstvom, do Blatných Remiet.
Dnes na pravé poludnie konečne prestalo po dvoch dňoch pršať. Poobede som mal ešte neodkladné povinnosti, no po 15. hodine som už neodolal a sadol som si na bicykel. Ako pri väčšine svojich neplánovaných výletov, som sa na obecnej križovatke otočil smerom na sever k Vihorlatu. Po troch kilometroch na najbližšej križovatke sa vždy rozhodujem, či pôjdem rovno na Remetské Hámre, doprava na Sobrance, alebo doľava na Zemplínsku šíravu.
Od detstva veľmi rád bicyklujem. Teraz ako dôchodca mám dostatok času, tak si denne idem vyvetrať hlavu. Denne, s výnimkou krajne nepriaznivého počasia, prebicyklujem 20-100 km. Najprv sa spýtam manželky, či netreba niekam skočiť, niečo vybaviť, alebo kúpiť. Po hlavných cestách je z našej dediny do Sobraniec 8 km, do Michaloviec 20 km, ja však najradšej chodím po vedľajších cestách. Nemám rád, keď ma ofúkne rútiaci sa kamión, až mám problém udržať sa na ceste. No najradšej bicyklujem po vihorlatských lesoch, tam prežívam ten slastný pocit z pohybu po čerstvom vzduchu.
Spomínam si na svoj prvý cyklovýlet na Vinianské jazero pred vyše 50 rokmi. Išli sme s kamarátmi na starých ťažkých bicykloch z rodnej Úbreže po starej hrboľatej a kľukatej ceste. Vtedy ešte neexistovala Zemplínska šírava, tá sa začala stavať až v roku 1961. K jazeru viedla stará kamenistá cesta z obce Vinné. Tá bola neskôr expresne za týždeň vyasfaltovaná, keď regionálni papaláši dostali avízo, že počas nadchádzajúcej návštevy prezidenta Antonína Novotného sa delegácia príde pozrieť aj na jazero.
Najobľúbenejším cieľom mojich cyklovýletov je horské jazero Morské oko. Možno aj preto, že to mám z domu len 17 kilometrov peknou prírodou po málo frekventovanej ceste. Národná prírodná rezervácia Morské oko leží vo Vihorlatských vrchoch, severne od obce Remetské Hámre a je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.
Okres Sobrance pretína hlavná cesta E 50 z Michaloviec do Užhorodu na dve polovice, severnú a južnú. V jeho severnej časti končí Východoslovenská pahorkatina a južná uzatvára Východoslovenskú nížinu. Využil som pekné počasie babieho leta a vydal som sa na bicykli s fotoaparátom pozrieť si pahorkovitú prihraničnú severnú časť okresu. Po hlavnej ceste som zašiel až k hraničnému priechodu vo Vyšnom Nemeckom, pričom som sa dvakrát zastavil kvôli odfoteniu štyroch chránených stromov, ktoré sa nachádzajú v sobranskom okrese. V Tibave, najstaršej obci okresu, je to obrovský 250-ročný platan javorolistý (obvod kmeňa 540 cm, výška 26m) v chránenom parku ...
