Vstupnou bránou k Morskému oku je obec Remetské Hámre. Je to pekná podhorská obec, najmladšia v okolí, s tradíciou drevorubačstva, pálenia drevného uhlia, baníctva a železiarstva. Je tam detský domov s pekným parkom, ...
... hneď vedľa je historický penzion kaštielik, ...
... a rímskokatolícky kostol.
Neďaleko je lesná správa.
V lese nad dedinou je zaujímavá krížová cesta, ktorú už v blogu popísal Miroslav Lisinovič.
Krížová cesta končí pri marianskom pamätníku, ktorý síce Lisinovič spomína, ale fotku z neho nedal.
V okolí pamätníka sú krásne lesy.
Medzi najzaujímavejšie slovenské lesné železnice patrila bezpochyby úzkokoľajka Michalovce - Remetské Hámre - Morské oko. Táto trať s rozchodom 760 mm, dĺžkou 43 km a parnom prevádzkou bola otvorená v roku 1924. Po železničke dopravovali drevo, vypálené drevné uhlie a železiarske výrobky. Železnička bola využívaná aj na dopravu miestnej šľachty a inteligencie, ktorá podnikala výlety do lesov Vihorlatu. V roku 1939, po vzniku Slovenského štátu a obsadení Podkarpatskej Rusi a časti východného a južného Slovenska Maďarmi, nová východná hranica Slovenska preťala trať železničky a Remetské Hámre sa na päť a pol roka ocitli v Maďarsku. Z tohto dôvodu postavili novú trasu železnice, ktorá viedla z Morského oka cez Remetské Hámre do Nižnej Rybnice. Prázdne vagóny na dopravu dreva ako aj vagón na dopravu lesných robotníkov ťahala lokomotíva poháňaná parou. Neskôr bola parná lokomotíva nahradená dieselovou. Naložené vagóny sa smerom dole pohybovali samostatne samospádom, počas celej trasy boli obsluhou mechanicky brzdené. Na železničke boli viaceré výhybky a nákladné rampy.
Tu nemôžem nespomenúť na jeden zo svojich najsilnejších zážitkov z detstva. Ako 12-ročný som sa vracal s dvomi kamarátmi z Morského oka, chodilo sa peši, cesta ešte neexistovala. Po zídení na trať železničky nám ponúkol jeden láskavý drevorubač možnosť zviezť sa s ním do Remetských Hámrov na vozíku. Bola to plošina na podvozku s drevenou lavičkou a veľkou kľukou - ručnou brzdou. Pred každou zatáčkou pribrzdil, potom sme znovu naberali rýchlosť. Zážitok to bol fantastický, vietor sme mali nielen vo vlasoch, rozrážali sme vzduch celým telom, akoby sme leteli, pridržiavac sa rukami obyčajnej lavičky - dosky pod zadkom. Bol to väčší adrenalín, ako keď ma otec prvýkrát ako desaťročného zobral na motocykli Jawa 250 do Sobraniec na oslavy 1. mája, alebo keď som v Tunise po šesťdesiatke letel na závesnom padáku za motorovým člnom.
Prvykrát som bol na Morskom oku ako 10-ročný a tak mi učarovalo, že tam chodím pravidelne už 53 rokov. V časoch môjho povojnového detstva a železničky, ktorá už vtedy fungovala len na úseku Remetské Hámre - Morské oko, cesta na Morské oko neexistovala. Chodili sme s kamarátmi z rodnej obce Úbrež na bicykloch po štrkovej, od ťažkých nákladných áut rozbitej ceste, do 8 km vzdialených a o 140 m vyššie položených Remetských Hámrov, kde sme si bicykle schovali u známych. Turistický chodník na Morské oko viedol pri miernom stúpaní 6 km po trati železničky a posledné 2 km sa išlo strmo hore krásnym bukovým lesom (železnička obchádzala kopec, takže cez kopec to bolo bližšie).
Niekedy v 60-tych rokoch 20. storočia železničku nahradila cesta na Morské oko. Hneď za Remetskými Hámrami je vpravo odbočka na nový značkovaný turistický chodník cez hrebeň Vihorlatských vrchov smerom na východ do obce Ruská Bystrá so vzácnym barokovým dreveným kostolíkom, zaradeným do kultúrneho dedičstva UNESCO. Akcie otvorenia chodníka (v opačnom smere s dôkladnou úvodnou exkurziou vo vzácnom kostolíku) som sa v júni zúčastnil, no bohužiaľ bez fotoaparátu.
Pred záverečným stúpaním na Morské oko v lokalite Krivec v nadmorskej výške 562 m je záchytné parkovisko, z ktorého je vpravo na východ odbočka na ešte čerstvejší turistický chodník do lokality Strihovská poľana na východnom hrebeni Vihorlatských vrchov (pripája sa tu na červene značenú hrebeňovku z Podhoroďa na Sninský kameň). Obidva nové značkované chodníky boli otvorené tohto leta.
Strmá asfaltka pokračuje z parkoviska ešte necelý kilometer k prekrásnemu jazeru.
Vznik Morského oka spadá do obdobia doznievania sopečnej činnosti vo Vihorlate. Mohutný zosuv z východného svahu Motrogonu a Jedlinky zahradili dolinu potoka Okna a za vzniknutou bariérou vzniklo prírodné jazero. V 19. storočí vybudovali na bariére hrádzu, čím zvýšili hladinu vody v jazere. Po tohoročných minimálnych zrážkach je hladina vody v Morskom oku hlboko pod normál, čo vidno na výpusti v hrádzi, ...
... aj na ustúpených brehoch jazera.
Prítoky Morského oka sú takmer suché.
Karpatské bukové pralesy boli pred dvomi rokmi zaradené do svetového dedičstva.
Na západnom brehu Morského oka začína turistický chodník na Malé morské oko a pokračuje náučný chodník na Sninský kameň a až do Sniny. Je tu aj chata Štátnych lesov, pôvodne grófsky kaštielik.
Východný breh je strmý a kamenistý. Vedie po ňom úzky chodník, údolia a prítoky sú premostené lavičkami.
Po tomto chodníku okolo jazera sa behá Hámorská dvadsiatka (R.Hámre - Morské oko - R.Hámre), číslo na strome označuje 9. kilometer.
Cestu na bicykli späť z Morského oka do Remetských Hámrov a až domov si viem vychutnať. Je to stále dolu kopcom, tých 17 kilometrov pri výškovom rozdiele 480 metrov sa zveziem za polhodinu. Tentoraz som sa ešte zastavil vo Vyšnej Rybnici, aby som tam odfotil vodnú nádrž (rybník) na rieke Okna, vytekajúcej z Morského oka, ...
... susediaci motorest Rybnička, ...
... novobudované chaty pri prepadovom kanáli z rybníka ...
... a rekonštrukciu bývalého vodného mlyna.
