Dôchodca s pestrou škálou záujmov. Zoznam autorových rubrík: Genealógia, Turistika, Cykloturistika, Cestovanie, Fotoreportáže, Súkromné, Nezaradené, Ako to vidím ja, Storočné noviny, Šariština
Deň tretí : Po výdatných raňajkách sme sa za slnečného počasia rozhodli zájsť si k moru. Zamierili sme na diaľnicu do talianskeho Terstu a tam sa nám podarilo zaparkovať pár metrov od Miramare. Zaplatili sme parkovné za 1 hodinu 1 Euro a stihli sme si obzrieť krásny park pri letnom sídle rakúsko-uhorského cisára Maximiliána, neskôr aj cisárovnej Sisi a namáčať si nohy v mori.
Pred dvoma rokmi som sa po svojej pravidelnej ceste cez celé Slovensko do Bratislavy zastavil u brata Milana pri Trnave. Milan mi ponúkol možnosť pozrieť sa do Álp na jeho novom terénnom aute. Keďže hory sú mojou srdcovou záležitosťou a v Alpách som ešte nikdy nebol, neváhal som ani sekundu. Bola to pánska jazda, išli s nami Milanovi synovia dospelý Peter a 13-ročný Milanko, ako aj náš najmladší brat Jaro. Nemali sme nič zabezpečené, výlet sme plánovali na 3 - 4 dni, prvým cieľom bolo údolie Saalach a potom sa uvidí.
Obce Ptrukša a Boťany pri ukrajinskej hranici spája cez rieku Latorica raritný lanový most. Využívajú ho miestni obyvatelia ako skratku do práce na železničnú prekládkovú stanicu v Čiernej nad Tisou (majú to 10 km namiesto 47 km cez most pri Lelesi), ale aj obyvatelia z ľavého brehu Latorice na nákupy na Ukrajine cez Veľké Slemence. Most je vyhľadávanou atrakciou aj pre zahraničných turistov.
Po minuloročnom požiari chatrčí v cigánskej osade Jaruška, 400 metrov za obcou Úbrež, obec zabezpečila pohorelcom náhradné bývanie v 12 čiastočne zariadených prenosných domčekoch, osadených na prístupovej ceste k osade. Bol som zvedavý, v akom stave sú domčeky po ôsmych mesiacoch, nakoľko sú „vybývané", preto som sa vybral do osady spolu so starostom, komunitnou sociálnou pracovníčkou, jej rómskou asistentkou a fotoaparátom.
Tento víkend sa koná na Zemplínskej šírave Vlll. ročník Motozrazu Sveta motocyklov. Tento medzinárodný motozraz sa už pomaly stáva legendou. Zúčastňuje sa ho vyše 3000 motocyklistov nielen zo Slovenska, ale aj z viacerých štátov Európy. Prekonať Guinnessov rekord v počte naraz gumujúcich motocyklov, ktorý prekonaním nášho rekordu zo Šíravy z roku 2004 doteraz držali Nemci v počte 38 gumujúcich, sa včera pokúsili účastníci zrazu na námestí v Michalovciach.
Naskytla sa mi možnosť zúčastniť sa s fotoaparátom poľovnícko-kynologickej akcie. Ako starý zvedavec, riadiaci sa heslom „všetko v živote treba raz skúsiť, alebo aspoň vidieť", ani na chvíľku som nezaváhal. Jednalo sa o klubové jesenné skúšky českých fúzačov (boli sprístupnené aj pre iné plemená stavačov), usporiadané poľovníckym združením Rika v podvihorlatskej obci Úbrež.
Čitaľi sce uš aj tu na blogu paru članki po vichodňarski, može aj po źemplinski, ale po ubreski iśče ne. Bo Ubrež ňe na źempliňe. Tiśic rokov me žiľi u užskej župe, to ľem panove neznali co z nami po peršej vojne, ta nas priľepiľi gu źempľinu. A toti co doteraz pisaľi po vichodňarski, ta to bulo šicko domišano zo slovenčinu a nepisaľi tak, jak śe pisac ma. Nauču vas, jak śe spravne piše po vichodňarski, bo ja mam kratki kurz narečovoho pisaňa spred pejdześat rokov. Chodziv mi tedi das do śedzmoho ročnika a panove z Bratislavy, jagbač z toho jazikovoho ustavu, robiľi taki viskum, že jak śe hutori na kotrim valaľe. Do viskumu nas vibraľi das dześec śedzmakov a dześec osmakov, daľi nam kopu paperov na pretolmačeňe a vyśvetľiľi nam, jak śe ma spravne pisac. Perši pravidlo bulo piš jak čuješ, mekčeňe davaj aj na mechki spoluhlaski, ušadzi piš mechki i (choľem nezrobiš hrubu chybu jak u slovenčiňe). Toto našo vichodňarski „ś" piš jak Poľaci s dlužňom nad „s", toto isti placi pre „ź" a okrem toho nepiš nigdze dlužňe. Chto choľem kuśčok porozumiv tej našej ubreśčiňe, ta može čitac daľej. Na koncu budze aj slovnik.
Hrozitánsky dlhé rady áut, arogancia colníkov, bezdôvodné zdržiavanie, nepriame vyžadovanie úplatkov. Toto počúvam už 15 rokov od návštevníkov Ukrajiny. Pár krát som si to aj sám skúsil vo Vyšnom Nemeckom a raz v Ubli a minimálne tie nekonečné rady áut môžem potvrdiť. Včera som dostal ponuku od syna, či sa nechcem zviezť do Veľkých Slemeniec. V Slemenciach som ešte nebol, zbalil som foťák a čerstvý pas a išli sme.
V sobotu som sa bol pozrieť na zaujímavú akciu - 2. ročník furmanských pretekov v podvihorlatskej obci Vyšné Remety. Termín kolidoval s mojimi obľúbenými bežeckými pretekmi v susedných Remetských Hámroch, tam sa bežal 11. ročník čoraz populárnejších bežeckých pretekov Hámorská dvadsiatka (beží sa z Remetských Hámrov do kopca na Morské oko a po jeho obehnutí späť z kopca do cieľa). Keďže furmanské preteky som ešte naživo nevidel, uprednostnil som ich, aj keď mi bolo prvej absencie na Hámorskej dvadsiatke ľúto, tam zvyknem sprevádzať bežcov na bicykli. Zbalil som si foťák a presunul sa bicyklom do Vyšných Remiet. Neľutujem, bol to skvelý zážitok.
