Dôchodca s pestrou škálou záujmov. Zoznam autorových rubrík: Genealógia, Turistika, Cykloturistika, Cestovanie, Fotoreportáže, Súkromné, Nezaradené, Ako to vidím ja, Storočné noviny, Šariština
Teraz, keď je takto pochmúrne a daždivo, rozhodol som sa sprostredkovať Vám pohľad z plte na splave dole Dunajcom z Červeného Kláštora do Lesnice koncom októbra, keď bolo počasie prívetivejšie a farby jesene sa už naplno prejavili.
Od nedele, 1. novembra, začala na celom území Tatranského národného parku platiť sezónna uzávera značkovaných turistických chodníkov. Pre turistov to prakticky znamená, že otvorené zostali len chodníky k vysokohorských chatám s výnimkou Chaty pod Rysmi (2250 m n.m.). Posledný októbrový týždeň strávil vo Vysokých Tatrách môj brat so svojou manželkou a dcérou. Ako starý milovník Tatier som brata požiadal o fotografie z dovolenky a napokon som sa rozhodol s bratovým súhlasom a komentárom podeliť o tie vydarenejšie a menej osobné fotografie aj s Vami.
V nedeľu som sa prvykrát v živote zúčastnil Dňa sv. Huberta v Sobranciach. Po týždni dažďa a zimy sa svätý Hubert zľutoval nad Sobrančanmi a prekvapil ich pekným počasím.
Najobľúbenejším cieľom mojich cyklovýletov je horské jazero Morské oko. Možno aj preto, že to mám z domu len 17 kilometrov peknou prírodou po málo frekventovanej ceste. Národná prírodná rezervácia Morské oko leží vo Vihorlatských vrchoch, severne od obce Remetské Hámre a je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.
Sninský kameň v pohorí Vihorlat je cieľom výletov mnohých návštevníkov chránenej krajinnej oblasti. Z plochých vrcholov brál sú pekné kruhové výhľady na rozsiahle vihorlatské lesy a Morské oko. Bol som na ňom už minimálne 15 krát, no nikdy som nemal so sebou fotoaparát a keď ho aj niekto z partie mal, nikdy nebolo ideálne počasie a dobrá viditeľnosť. Neodolal som krásnemu počasiu tohoročného babieho leta a vyšiel som si so 14-ročnou vnučkou Jankou a fotoaparátom na malý výlet. Auto sme odstavili na záchytnom parkovisku v lokalite Krivec, kilometer pod Morským okom. Po strmom výstupe po asfaltke sa nám pred očami zjavilo takmer panenské horské jazero Morské oko.
Okres Sobrance pretína hlavná cesta E 50 z Michaloviec do Užhorodu na dve polovice, severnú a južnú. V jeho severnej časti končí Východoslovenská pahorkatina a južná uzatvára Východoslovenskú nížinu. Využil som pekné počasie babieho leta a vydal som sa na bicykli s fotoaparátom pozrieť si pahorkovitú prihraničnú severnú časť okresu. Po hlavnej ceste som zašiel až k hraničnému priechodu vo Vyšnom Nemeckom, pričom som sa dvakrát zastavil kvôli odfoteniu štyroch chránených stromov, ktoré sa nachádzajú v sobranskom okrese. V Tibave, najstaršej obci okresu, je to obrovský 250-ročný platan javorolistý (obvod kmeňa 540 cm, výška 26m) v chránenom parku ...
Počas svojich pravidelných štvrťročných ciest vlakom z Michaloviec do Bratislavy a späť mám šťastie na rôznych zaujímavých spolucestujúcich. V kupé sa rozprúdi debata a cesta rýchlejšie utečie. Nedávno som cestoval s bývalým nádejným futbalistom, Rómom spod Tatier, ktorý sa pri štvrtom zápase za SC Bastia zranil tak, že musel nadobro skončiť s futbalom. Na Korzike sa mu natoľko zapáčilo, že tam žije už šesť rokov a pracuje v stavebnej firme. Bola to za tých 6 rokov jeho druhá cesta na Slovensko, teraz išiel navštíviť príbuzných prvykrát so svojou mladou rodinkou, peknou mladučkou Rómkou zo susednej podtatranskej dediny a ich dvojročnou dcérkou. Prisadli si ku mne do kupé aj s lodnými kuframi a množstvom inej batožiny, takže po Poprad si už k nám nikto iný prisadnúť nemohol.
Deň tretí : Po výdatných raňajkách sme sa za slnečného počasia rozhodli zájsť si k moru. Zamierili sme na diaľnicu do talianskeho Terstu a tam sa nám podarilo zaparkovať pár metrov od Miramare. Zaplatili sme parkovné za 1 hodinu 1 Euro a stihli sme si obzrieť krásny park pri letnom sídle rakúsko-uhorského cisára Maximiliána, neskôr aj cisárovnej Sisi a namáčať si nohy v mori.
Pred dvoma rokmi som sa po svojej pravidelnej ceste cez celé Slovensko do Bratislavy zastavil u brata Milana pri Trnave. Milan mi ponúkol možnosť pozrieť sa do Álp na jeho novom terénnom aute. Keďže hory sú mojou srdcovou záležitosťou a v Alpách som ešte nikdy nebol, neváhal som ani sekundu. Bola to pánska jazda, išli s nami Milanovi synovia dospelý Peter a 13-ročný Milanko, ako aj náš najmladší brat Jaro. Nemali sme nič zabezpečené, výlet sme plánovali na 3 - 4 dni, prvým cieľom bolo údolie Saalach a potom sa uvidí.
Obce Ptrukša a Boťany pri ukrajinskej hranici spája cez rieku Latorica raritný lanový most. Využívajú ho miestni obyvatelia ako skratku do práce na železničnú prekládkovú stanicu v Čiernej nad Tisou (majú to 10 km namiesto 47 km cez most pri Lelesi), ale aj obyvatelia z ľavého brehu Latorice na nákupy na Ukrajine cez Veľké Slemence. Most je vyhľadávanou atrakciou aj pre zahraničných turistov.
Po minuloročnom požiari chatrčí v cigánskej osade Jaruška, 400 metrov za obcou Úbrež, obec zabezpečila pohorelcom náhradné bývanie v 12 čiastočne zariadených prenosných domčekoch, osadených na prístupovej ceste k osade. Bol som zvedavý, v akom stave sú domčeky po ôsmych mesiacoch, nakoľko sú „vybývané", preto som sa vybral do osady spolu so starostom, komunitnou sociálnou pracovníčkou, jej rómskou asistentkou a fotoaparátom.
Tento víkend sa koná na Zemplínskej šírave Vlll. ročník Motozrazu Sveta motocyklov. Tento medzinárodný motozraz sa už pomaly stáva legendou. Zúčastňuje sa ho vyše 3000 motocyklistov nielen zo Slovenska, ale aj z viacerých štátov Európy. Prekonať Guinnessov rekord v počte naraz gumujúcich motocyklov, ktorý prekonaním nášho rekordu zo Šíravy z roku 2004 doteraz držali Nemci v počte 38 gumujúcich, sa včera pokúsili účastníci zrazu na námestí v Michalovciach.
Naskytla sa mi možnosť zúčastniť sa s fotoaparátom poľovnícko-kynologickej akcie. Ako starý zvedavec, riadiaci sa heslom „všetko v živote treba raz skúsiť, alebo aspoň vidieť", ani na chvíľku som nezaváhal. Jednalo sa o klubové jesenné skúšky českých fúzačov (boli sprístupnené aj pre iné plemená stavačov), usporiadané poľovníckym združením Rika v podvihorlatskej obci Úbrež.
Čitaľi sce uš aj tu na blogu paru članki po vichodňarski, može aj po źemplinski, ale po ubreski iśče ne. Bo Ubrež ňe na źempliňe. Tiśic rokov me žiľi u užskej župe, to ľem panove neznali co z nami po peršej vojne, ta nas priľepiľi gu źempľinu. A toti co doteraz pisaľi po vichodňarski, ta to bulo šicko domišano zo slovenčinu a nepisaľi tak, jak śe pisac ma. Nauču vas, jak śe spravne piše po vichodňarski, bo ja mam kratki kurz narečovoho pisaňa spred pejdześat rokov. Chodziv mi tedi das do śedzmoho ročnika a panove z Bratislavy, jagbač z toho jazikovoho ustavu, robiľi taki viskum, že jak śe hutori na kotrim valaľe. Do viskumu nas vibraľi das dześec śedzmakov a dześec osmakov, daľi nam kopu paperov na pretolmačeňe a vyśvetľiľi nam, jak śe ma spravne pisac. Perši pravidlo bulo piš jak čuješ, mekčeňe davaj aj na mechki spoluhlaski, ušadzi piš mechki i (choľem nezrobiš hrubu chybu jak u slovenčiňe). Toto našo vichodňarski „ś" piš jak Poľaci s dlužňom nad „s", toto isti placi pre „ź" a okrem toho nepiš nigdze dlužňe. Chto choľem kuśčok porozumiv tej našej ubreśčiňe, ta može čitac daľej. Na koncu budze aj slovnik.
Hrozitánsky dlhé rady áut, arogancia colníkov, bezdôvodné zdržiavanie, nepriame vyžadovanie úplatkov. Toto počúvam už 15 rokov od návštevníkov Ukrajiny. Pár krát som si to aj sám skúsil vo Vyšnom Nemeckom a raz v Ubli a minimálne tie nekonečné rady áut môžem potvrdiť. Včera som dostal ponuku od syna, či sa nechcem zviezť do Veľkých Slemeniec. V Slemenciach som ešte nebol, zbalil som foťák a čerstvý pas a išli sme.
V sobotu som sa bol pozrieť na zaujímavú akciu - 2. ročník furmanských pretekov v podvihorlatskej obci Vyšné Remety. Termín kolidoval s mojimi obľúbenými bežeckými pretekmi v susedných Remetských Hámroch, tam sa bežal 11. ročník čoraz populárnejších bežeckých pretekov Hámorská dvadsiatka (beží sa z Remetských Hámrov do kopca na Morské oko a po jeho obehnutí späť z kopca do cieľa). Keďže furmanské preteky som ešte naživo nevidel, uprednostnil som ich, aj keď mi bolo prvej absencie na Hámorskej dvadsiatke ľúto, tam zvyknem sprevádzať bežcov na bicykli. Zbalil som si foťák a presunul sa bicyklom do Vyšných Remiet. Neľutujem, bol to skvelý zážitok.
