Simona Šramová
Nech aj tento rok je časom prijatia nových šancí
Prvý týždeň nového roku je za nami. Mnohí z nás, podobne ako ja, si dali rôzne novoročné predsavzatia, ktoré niektoré po pár dňoch možno stratia trvanlivosť.
Som žena z humanitných vied, milovníčka histórie, filozofie a kultúry. Pôsobím v médiách a fascinujú ma technológie, najmä umelá inteligencia. Nepozerám sa na AI cez čísla, ale cez hodnoty, ľudskosť a cit. Verím, že technológia nemusí byť chladná, ak ju sprevádza empatia. Mojím cieľom je prinášať pohľad na AI z perspektívy humanitných vied - cez príbehy, otázky a hľadanie zmyslu. Som vysoko citlivá osoba (HSP), ktorá vníma svet intenzívne a tvorí srdcom. Mojimi témami sú duševné zdravie, emocionálna inteligencia v technológiách, vzdelávanie a kultúrne súvislosti umelej inteligencie. Píšem tak, aby sa čitateľ cítil nie len informovaný, ale aj pochopený. Vitajte! :) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

Prvý týždeň nového roku je za nami. Mnohí z nás, podobne ako ja, si dali rôzne novoročné predsavzatia, ktoré niektoré po pár dňoch možno stratia trvanlivosť.

Počas nášho detstva sme boli plní fantázie – stavali sme lego alebo puzzle, kreslili, modelovali, spievali či tancovali. Vekom sa však naša kreativita kamsi vytráca.

Všetci sme ju už aspoň raz zažili: bolesť. S naliehavosťou sa jej vždy potrebujeme zbaviť. V srdci sa nám usadí nenávisť, zatrpknutosť, krivda a nešťastie. Obdobie vianočných sviatkov ponúka všetkým možnosť zranenia vyliečiť.

Slobodné mamy predstavujú obrovskú skupinu silných a statočných žien, ktoré obetujú vo svojom živote všetko, aby vychovali šťastné a zdravé deti. Pojem, ktorý v spoločnosti počujeme menej je ale „slobodný otec.

Existuje niečo, čo na sebe nemáme radi? Snívame o tom byť niekým iným? Ak máte ťažkosti s prijatím samého seba, nie ste sami. Dokonca aj najkrajší a najznámejší ľudia sa v určitej fáze svojho života odmietali prijať.

Všetci milujeme naše smartfóny. Vďaka nim sme v spojení s celým svetom. Vďaka nim sa nám dlhé hodiny cestovania vlakom alebo autobusom zdajú kratšie. Avšak mám pocit, že strata smarfónu bolí viac ako odchod kamaráta.

Pamätáte si, ako ste ako deti verili, že môžete lietať? Keď ste verili v čary a to, že hocičo je možné? Kam to zmizlo? Aj ako dospelí predsa stále môžeme veriť v rozprávky.

Poznáte ten pocit, keď začínate v novej práci a všetko je nové a zaujímavé? Noví ľudia, nové priestory, nové úlohy. Ale jedného dňa sa stane, že vstanete s pocitom nezaujatosti.

Problémy – všetci sa s nimi stretávame. Niektoré sú banálne, iné menia život. Problémy z nás dokážu vydolovať najväčší vnútorný a mentálny potenciál ale mnohé z nich nespôsobujú nič iné len stres.

Všetci sa pravidelne stretávame s výzvami v každej sfére našich životov. Prijať a zvládnuť ich je náročné, avšak bez nich by sme mentálne a emočne zakrpateli.

Hovorí sa, že v časoch po smrti svojho blízkeho prechádzame piatimi štádiami smútku: odmietanie skutočnosti, hnev, presviedčanie o pravde, depresia a akceptácia ale u každého z nás neprebiehajú rovnako.

Povedať „nie“ je ťažké. Vedie k pocitu viny a ten si neželá zažiť nikto. Slovo „áno“ sa tak často stáva jedinou možnosťou. Čo však znamená povedať „nie“?

Nemať prácu je jedna z najhorších nočných môr, ktoré môžeme zažiť. Najmä v období konzumnej spoločnosti, keď sú peniaze nevyhnutné a míňajú sa skôr, ako ich získame.

Hnev je prirodzená ľudská emócia, s ktorou sa občas stretávame všetci – keď veci nejdú tak, ako by sme chceli alebo ak sa ľudia nesprávajú tak, ako by sa podľa nás mali. Ako však vedieť hnev ovládať?

Moderné vzťahy už nie sú také, aké poznajú generácie pred nami. Vzťahy sú oveľa krehkejšie, nestálejšie, narúšané rôznymi pokušeniami a viac pripravené pri prvom záchveve skončiť.

Prichádza časť roka, ktorú niektorí z nás nemajú radi – je sychravo, prší a nastáva zima. Pre mňa je to však obdobie plné farieb, čaju, kníh a zvuku narážajúcich dažďových kvapiek o parapet.

Denne čítame a počúvame množstvo motivačných citátov, ktorými sa niektorí z nás snažia riadiť. Kričia „Buď silný!!“ Dokážeme však byť silní a zároveň citliví?

História je často chybne zo škôl chápaná ako veľká nuda. Ja - absolventka histórie si myslím, že história je jedna z najkrajších a najfascinujúcejších vied, ktorú môžeme študovať celý život.

Celý život sa ocitáme v nejakých tabuľkách správnosti, ktoré musíme spĺňať – dokonalá postava, tvár, nadiktované myslenie a cítenie. Akékoľvek odbočenie znamená odsúdenie spoločnosťou. Prečo?

Keď mi pred niekoľkými mesiacmi doktori diagnostikovali Crohnovu chorobu, pocítila som oslobodenie a úľavu. Tieto pocity vystriedala snaha o prijatie choroby. Vôbec to nie je jednoduchý proces.