(2/2008) Hneď ako som prišiel z masáže domov (Cha, v dobrom čase a bez nutnosti sa čo i len raz zastaviť), povedal som si, že meditáciám dám šancu, keď mi to poradila jediná osoba, čo mi zatiaľ dokázala pomôcť. Ale predsa len - 20 rokov je 20 rokov - a tak som si povedal že začnem s meditáciou od úplneho základu. A tak som začal študovať svoje staré knihy o Silvovej metóde, materiály z niekoľkých kurzov na ktorých som vtedy dávno bol a vytipoval som si tri jednoduchučké meditácie na čerpanie energie a dve techniky na preciťovanie energií. A potom som meditoval. A meditoval. A meditoval.
Energia od slečny Jany mi vydržala tri dni, ale keďže som meditoval asi 10 hodín denne, tak napriek tomu že sa mi vrátili nočné stavy zomierania a úplneho nedostatku energie, dokázal som sa zlepšiť natoľko, že po dlhšej meditácii som načerpal dosť energie na to, aby som dokázal pol hodinku až hodinku fungovať ako normálny človek. Oproti stavu z pred dvoch týždňov fenomenálny úspech.
A tak som pokračoval asi mesiac, striedal dni naplnené meditáciami so skoro normálnym životom, poctivo som chodil na masáže, kde ma slečna Jana dávala dokopy. Ešte som mal plánovaných niekoľko návštev rôznych lekárov, pretože som potreboval nejakú diagnózu na svoje iné problémy – začiatkom zimy som bol na vyšetrení a doktori sa (a tým pádom aj mňa) desili. Našli mi cukrovku, cukor a krv v moči, veľa cukru a močoviny v krvi, zvýšený tlak a podobné pozitíva, po zistení ktorých múdro a súcitne pokyvovali hlavou a chrlili zo seba zoznamy vyšetrení, ktoré ešte potrebujem. „Našťastie“ sa mi objavilo aj to opakované umieranie, arytmia, a tak podobne, a preto som tieto odbery a vyšetrenia mal jednou cestou. Je skvelé, keď človek dokáže nájsť niečo dobré vo všetkom, nie? :-) Ale, posledné odbery v januári ukázali normálne hodnoty a nikto nevedel prečo. Až posledná návšteva na interne priniesla zaujímavý kontext.
Sedel som na stoličke, podsaditý sympatický, už bielovlasý doktor si pozeral moje výsledky za mesiac odberov s katastrofickými hodnotami v novembri, mesiac so zlepšenými výsledkami a jeden – posledný – s výsledkami normálnymi, a premýšľal. A potom sa spýtal:
„Vy ste ležali doma v októbri a novembri s nejakými virózami, však?“
„Áno, opakovala sa mi chrípka, potom prešla do zápalu priedušiek a pľúc, a potom po pár dňoch v práci som dostal angínu“
„A ako ste sa liečil?“
„Klasicky, bral som antibiotiká, paratetamol a ležal som“
„Pil ste čaj?“
„Áno, vždy pijem čaj“
„Sladený? Ako často? Koľko?“
„Čierny,s cukrom a citrónom, tak 3 – 4 krát denne, robím si čaj do asi litrového pohára, proti dehydratácii. Ale ešte som si robil prieduškový“
„Predpokladám že teraz už toľko čaju nepijete?“
„Nie, normálne pijem čaju málo, skôr čistú vodu“
„Takže tým to celé môžeme uzavrieť - viete si predstaviť, čo urobí niekoľko litrov sladeného a okysleného čaju denne, ktorý pijete mesiac a pol? Proste ste si rozhodili organizmus, a ten roztok osmoticky zasiahol celý organizmus. Preto ste mali také hrozné výsledky“
Sedel som tam a neveril vlastným ušiam – tri mesiace opakovaných testov, strach o zdravie posilňované zástupom doktorov tajomne pokyvujúcimi hlavou nad mojimi výsledkami, a pritom stačilo nesladiť čaj, prípadne ho piť menej... No, vyzerá to, že ďalší môj problém bol vyriešený. Konečne som kráčal od nejakého doktora s dobrou náladou... Ešte že existujú takí, čo dokážu premýšľať nad širšími súvislosťami.
"A ja ďakujem, že takí sú", premýšľal som, kým som si kupoval v zelovoci ďalšie kilá mrkvy.
