Podnikatelia z vidieka čo prišli do mesta ukázať ako sa dajú zarobiť peniaze s tým roky otrepaným a najprimitívnejším receptom. Kúpiš kolbás v Metre za 35c, pridáš horčicu a chlieb za 15c, dáš na tácku a čakáš na ovcu čo Ti to kúpi za 5-6 €. Oviec je v Košiciach veľa a preto tu tento biznis môže krásne prekvitať.
Aj takto môže vyzerať jedlo zo stánku na ulici
Hygiena na Slovensku stánky nerieši, lebo na ne sa vzťahujú iné poriadky ako na kamenné reštaurácie. Tam musí byť okrem celonerezovej kuchyne, množstva povolení a byrokracie (HACCP), profesionálneho kuchára aj napríklad teplá voda! V stánku ju ale netreba a dokonca nemusí byť ani studená. Stánkar nerieši či má oddelenú miestnosť na čistenie koreňovej zeleniny, alebo dezinfekciu vajec. Nevedie zaznamy o senzorickom hodnoteni surovin na vstupe a určite nemá ani vpichový teplomer. Nemusí vykonávať ani kopec iných nezmyslov. Dokonca Vám ten sympaticky stánkar môže kľudne "klepať" mäsko vo svojej dodávke, na toaletu chodiť do ToiToiky a ruky si utrieť kde? No do tej „krásnej“ zástery napriklad. Brrr. Fikcia? Každodenná realita. Stači sa spýtať ctihodných staromešťanov tohto mesta, ktorý majú okná do dvorov poblíž stánkov.
A tak sa pýtam. Toto nikto nevidi? To sa takto má robiť? Kde sú tí staromešťania, ktorý chodievali s Máraim na kávu do vyhlásených kaviarní, kde su tí gurmáni poznajúci gastronómiou celého sveta? Vygumoval ich komunizmus so svojou šedivosťou a priemernosťou? Vykradla ich telka, kde poučuje a varí už naozaj každý? Ako je možné že sa ešte predávajú najlacnejšie klobásy obsahujúce ten najväčší odpad našej mäsovýroby zakonzervovaný nekonečnou plejádou karcinogénov? To dnes už ozaj stačií vôňa pripečeného mäsa na grile a veľa, veľa nechutne vyzerajúceho a mastného mäsa pokope a davový ošiaľ sa môže konať? Ako to že sú Slováci ochotní zaplatiť za takéto cigánske cirkusy také nekresťanské paniaze?
Je taka doba. Blahoslavení su tí čo ponúkajú priemer, tí s kvalitou sú niekde na okraji. Nepotrebujú zarobiť hneď prvý deň, záleží im na tom aké jedlá svojim hosťom ponúkajú a ako im chutia. Okrem srdca dávajú do biznisu aj svoje meno. Preto sa chcem srdečne poďakovať všetkým ktorý ukázali mojim milovaným Košiciam, že gastronómia sa dá robiť na úrovni aj na ulici a mohol som vďaka ním prežiť päť dní skvelých chutí a dobrej hudby.
Obzvlašť ďakujem Ivetke, lebo bez nej by nebolo nič, Rišovi - majstrovi sveta v cateringu a Lenke organizátorke. Villke Eričke, Petre Bankovskej, Vladkovi - Félixovi, Friďovi Kotlíkovému, Ivanovi & Ondrejovi & ich dobrému vínu, Marekovi Maratónskemu a tiež všetkým skvelým hosťom ktorý nás poctili svojou návštevou, pretože dokážu rozoznať a oceniť kvalitu.
Viac fotiek v kompletnom fotoreporte.
Aj takto môže vyzarať stánkar. Usmiatá a upravená spolumajiteľka reštaurácie.
