Predstavim ti náš rodinný recept, ktorého časť ziskala babka keď, ju v štyridsiatom piatom schmatli Rusi a prinútili ju pomáhať im variť. (Základy receptu pochádzajú od prababičky Ukrajinky)
Boršč je v prvom rade silný vývar, najlepšie z viacerých druhov prevažne červeného mäsa. Doma to prebiehalo odjakživa tak, že sa uvaril v sobotu vývar z morčaciny a hovädziny a na druhý deň sa do neho pridala základná zelenina, nakrájaná na dlhé tenké rezance a orestovaná na oleji. Mrkva, kapusta a samozrejme cvikla. Veľa cvikly.
Cviklu milujem. Okrem toho že je zdravá farbiarka, má veľmi zaujímavú chuť. V kombinácii s chrenom, cukrovou repou a octom... Zavárané baby cvikličky od Hortexu som dokázal zjesť na posedenie. Škoda, že som sa s nimi od rozpadu RVHP viac nestretol. S kvalitnými priemyselne vyrábanými sterilizovanými kockami tiež. Nikdy sa preto nepokúšaj nimi nahradzovať čerstvú cviklu. Nechaj to na školské jedálne a podobné vývarovne. Do boršču nedávaj ani zemiaky.(naša rodina má ku ním zvláštny schizofrenický vzťah) Namiesto paradajok pridaj pretlak.
Servírovanie je obrad. Boršč mi najviac chutí z misky do ktorej si najprv naložím mäso, pridám polievku a nesmie chýbať kyslá smotana. Chuť takto pripravenej polievky by mala byť cviklovo-zeleninová s podtónom mäsového vývaru, ktorý by nemal prevyšovať chuť zeleniny. Jój, len mi tak slinky tečú. Ďakujem ti veľké Rusko za tento skvelý pokrm.
