Nepoznáme už vôňu čerstvo praženej kávy, ani si ju už nemelieme ako kedysi. S chuťou sa povzbudzujme nechutným práškom vo vode, narýchlo pripraveným zo sáčku najlepšie tri v jednom.
Čaj si nekupujeme na váhu a nevyberáme podľa kvality lístku. Veď o koľko rýchlejšie je zaliatie neprehľadného vrecúška s pochybným obsahom vriacou vodou z rýchlovarnej kanvice.
Aby sme sa obedom príliš nezdržiavali konzumujeme zohriate polotovary vo farebných škatuľkách a tešíme sa ako nám ich zabalia do praktických papierových vrecúšiek, ktoré si zoberieme so sebou. Koľká vymoženosť kŕmiť sa cestou v aute! Na nič už v tejto dobe nemáme čas.
Tí šťastnejší sa dokážu tešiť aspoň na večernú pohodu s pivom a kámošmi. Veď čo môže byť krajšie ako nemusieť čakať na pivo, lebo to moderné už nepení a preto ho môže výčapník točiť bez problémov. Komu by už v tejto rýchlej dobe vadilo, že pivo nezrelo ani štvrtinu doby ako to bývavalo a preto sa v ňom nestihol vytvoriť plyn zodpovedný za tvorbu peny. Nemáme – dodáme. Ako do sódovky. Ako si potom vychutnáme jeden zo základných ukazovateľov kvality piva ktorým je u nás rezkosť, v Čechách tak populárny „říz“?
Nikomu už neprekáža ani že tých surovín na výrobu je akosi menej. Sme dokonalé ovce. Za dvadsať rokov nám veľkí svetoví pivovarníci zobrali to na čo sme boli právom tak hrdí. Zobrali nám jedinečnosť našich pív a ich originálnu chuť. Čo pivovar to história, overená receptúra, umenie sládka a najmä jedinečná chuť po použitých surovinách.
Bohužiaľ, dať si dnes pivo ktoré má ozajstnú chuť znamená vybrať si iba z troch pivárni v štvrťmiliónom meste.
Foto: autor
Článok bol publikovaný v tohtoročnom júnovom vydaní časopisu HoReCa
