Predvčerom som mal krásny sen. Pochutnával som si na sladučkom božskom nektáriku, pekne urobenom bobuľáčiku. Tento typ vínka je skvost. Je to spoločník do ktorého pretavil vinár svoje umenie a preto k nemu pristupujem s veľkou úctou a maznám sa s ním tošku viac ako s klasikou.
Keď som sa prebudil, mal som ešte na jazyku tú mohutnú chuť tropického ovocia, sušených fíg a plástov medu. Celkom prirodzene som sa tešil na večernú degustáciu Podola 2004.
Prvým sklamaním bolo, že v zozname degustovaných vín som nenašiel žiaden bobuľák. Zmierený s osudom, v príjemnej spoločnosti Klubu priateľov vína sa mi pri prechutnávaní vín, sen o bobuľáčiku pomaly rozplýval. Vína zabezpečil a degustáciu viedol Martin. Predstavovaná kolekcia ale na viacerých neurobilia najlepší dojem. Podolov Alibernet 2003, bol v časoch jeho slávy oceňovaný zlatými medailami, kam len prišiel a určite nebol iba mojim miláčikom. O to viacej ma mrzí produkcia ročníka 2004. O zásadných výhradach sme diskutovali a najradšej by som ich adresoval pánovi Podolovi, ktorého som však ešte nemal česť osobne stretnúť. Koĺko ľudí toľko chutí i názorov, preto verím že si medzi jeho vínkami určite nájde to svoje nejeden milovník.
Veriť snom sa niekedy oplatí. Pri rozlúčke s kolegyňou (ináč spolumajiteľkou, podľa mnohých veľmi peknej vinotéky Tokaj v Sečovciach) ma upútal kartónik pod jej pazuchou. Bisťu! Posledných 6 fliaš môjho milovaného Devínu 2003 - bobuľáku od Šeba. Toto mi predsa nemôžeš urobiť! Veď som sa s ním ani dôstojne nerozlúčil a už ho niet? Prosil som, sľuboval, ponúkal. Pridali sa ku mne aj ostatní. Len jednu fľaštičku nám pusť. Nie, nie a nie... Slabinu sme nakoniec našli. U manžela. Len som mu mal skorej ponúknuť vyššie spomínaný Podolov Alibernet 2003, ktorý už nie je na trhu viac ako pol roka, zato ja ešte pár kartónov manažujem...
Pre Petra Podolu sú typické aj rôzne druhy fliaš. Niekedy nájdete aj to isté víno v rôznych adjustážiach. Vraj ich nakupuje, podľa akcie :) Výsledkom je však vždy priaznivá cena.
