Som novinárka, nielen profesiou, ale aj srdcom. Kedysi som chcela zmeniť svet, dnes sa snažím aspoň komentovať a hľadať súvislosti javov v spoločnosti, ktoré ma nenechávajú ľahostajnou. Pracovala som vo viacerých novinách i časopisoch, v posledných rokoch som však prišla na chuť internetu. Oceňujem najmä operatívnosť tvorby v tomto médiu a rýchlosť šírenia informácie, čo plne využívam pri práci na mojom web magazíne Doma a Rada. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Krátky a tragický osudík jedného utýraného dieťaťa má svoju pietnu dohru. Keď telíčko malej Lucie našli v septembri minulého roku policajti v jednom bratislavskom prenajatom byte, mohli sme iba tušiť, aké veľké utrpenie dievčatko na tomto svete zažilo. Obludnosť mala pokračovanie. Ani po niekoľkých mesiacoch nikto z celej jej rodiny neprejavil záujem pochovať ju tak, ako sa patrí.
Už máme futbalového kráľa a teraz aj pápeža, Argentína začína vládnuť svetu, vyjadril sa na mikrofón niektorej z televízií turista, ktorý prišiel vychutnať atmosféru vo Vatikáne. Najprv som sa v duchu pousmiala nad prehnanou eufóriou mladého Argentínčana, no vzápätí ma zamrazilo.
Túto známu repliku si nezabudnuteľným spôsobom opakovali osobnosti českého filmu Vlasta Burian a Jan Werich v kultovej rozprávke Bol raz jeden kráľ. Pripravovali práve cesto na lievance v chaotickom štýle Čapkovej mačičky a psíka a vrazili do zmesi všetko, čo im prišlo pod ruku vrátane vajec so škrupinkami a múky i s plátenným vreckom. Presvedčení, že konajú „přiměřeně". Od nich to beriem. Pri každej televíznej repríze ma totiž vždy výborne pobavia. Na rozdiel od našich policajtov, ktorí si tento výraz aktuálne požičali.
Vlastne sa nič zvláštne nestalo, iba jedna televízia, ktorá sa pasuje na spravodajského lídra spomedzi všetkých elektronických médií na Slovensku, sa zachovala absolútne neprofesionálne. V dynamických okamihoch očakávaného výsledku včerajšej voľby pápeža si urobila moderátorka s dvoma hosťami malé posedenie pri kávičke. Ako kaviarenská komunikácia o ničom sa totiž javilo včerajšie večerné štúdio TA3 počas hodiny, keď sa po vypustení bieleho dymu čakalo na konkrétne meno novej hlavy katolíckej cirkvi.
Asi mi nedošlo. Alebo nie som in. Nestíham dobu, jednoducho som zaspala. Mňa i zvyšok Slovenska o tom v dnešnom rannom magazíne Markízy presviedčal herec Richard Stanke, keď obhajoval extravagantne poňatú divadelnú klasiku - Brechtovu Malomeštiakovu svadbu.
Jednoducho nepoučiteľní. Stále sa hovorí o negatívnom vzore vychudnutých modeliek pre dievčatá a mladé ženy, napriek tomu nám ich aktuálne ponúkla Slovenská televízia v magazíne pre ženy.
Ako svieži vánok v zatuchnutej stoke informácii zapôsobila správička o malých školákoch, ktorí pre svojho chorého spolužiaka urobili zbierku. Empatické správanie detí potešilo malého Lea a dojalo jeho otecka, ale čerstvo ovialo aj nás všetkých.
Svet sa mení a ľudia obzvlášť. Aktuálne som zaregistrovala prerod rektora Univerzity Komenského, našej naj alma mater. Zo slušného a možno kedysi aj skromného akademického pracovníka sa vykľula ďalšia hoheit, ktorá potrebuje vyšperkované podmienky pre svoju existenciu.
V januári sa zvykneme naštartovať a za krátky čas spľasneme ako veľká nafúknutá bublina. Novoročné predsavzatia o zdravom životnom štýle bez fajčenia a s taniermi naplnenými zeleninovým šalátom skončia kdesi v komplikovanom labyrinte svedomia, ktoré necháme na seba naštekať len v krajných situáciách...
Pred časom rozvírila spoločenskú atmosféru kauza gorila, ktorá je obrazom prehnitosti štátnej moci. Ja tvrdím, že na Slovensku strašia aj iné príšery. Mali by sme sa rovnako desiť sedemhlavého draka. Že ste ešte o ňom nepočuli? Je síce menej nápadný, ale určite tiež nebezpečný a rovnako ako predošlá ohava siaha na základné princípy demokratickej spoločnosti, v ktorej by mali mať rovnakú šancu hlavne všetci kvalitní a slušní ľudia.
Tak sme še pobavili .... Teda ja určite. Reportáž o zásahu jednej hasičskej posádky zo Spišskej Belej kvôli prsteňu by bola celkom vydareným príspevkom, keby bola hranou scénkou v silvestrovskom programe, a nie reportážnym šotom v hlavných televíznych správach. Na prvý pohľad možno komická situácia priamo zo života, no svojou podstatou zdvihla zo stoličky či kresla asi každého súdneho diváka.
Správa o skone známej českej herečky a spôsob podávania tejto informácie inšpiruje k úvahám. Tak radi používame silné výrazy, ktoré vo všetkých súvislostiach vyznievajú napokon nepatrične. Herecké nebo by sa malo za posledných dvadsať rokov, odkedy nám život korení bulvár, zaplniť celým zástupom nenahraditeľných osobností, pri odchode ktorých plače a žiali celý národ. Tak to aspoň prezentujú média. V týchto dňoch si našli nový materiál pre svoje titulné stránky. Do hereckého neba odišla Jiřina Jirásková. Podľa niektorých výnimočná herečka, dáma a múdra žena, no podľa iných intrigánka, ktorá v minulosti párkrát zlyhala ako spoločensky tak ľudsky.
Vina a trest, zákon spravodlivého fungovania ľudských bytostí na našej planéte. Tak často dostáva tento základný princíp rovnováhy dobra a zla na frak, tak často vyviaznu vinní bez akejkoľvek ujmy. A občas sa dokonca jazýček „spravodlivosti" prikloní k tým, ktorí porušili ľudské i oficiálne zákony, doslova celoplošne vďaka diskutabilnej veľkorysosti na štátnej úrovni. Ako sa to deje aktuálne. Prezidentova amnestia dala predčasnú slobodu aj mnohým podvodníkom, zlodejom a násilníkom.
