Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Nemám rada návraty. Spomienky tie áno, lebo sú také aké chcem. Ale návrat na miesta, kde som prežila detstvo, mladosť ma vždy veľmi emočne rozhodia. Detstvo i mladosť som prežila fantastické. Skrátka urvala som si z Bratislavy všetko čo sa dalo a pobrala sa, na rozdiel od mojich kamarátov , ktorí emigrovali, keď sa ešte dalo, bývať na Liptov.
Ja nemám z toho nič, ani len starú haraburdu. Neviem sa bicyklovať . Všetko by sa dalo napraviť, aj mi muž chcel kúpiť poriadny bike, ale nechcem. Neviem či je to na moje šťastie, alebo škodu. Dobre je, keď cyklista je aj šoférom auta, alebo naopak. Lebo iné je byť v koži cyklistu, iné v koži šoféra. Keď sedím v aute /nie som ani šofér/ a vidím bikera v ženskom alebo mužskom prevedení , radosť pozrieť, ale aj tak som ako na tŕni. Tu treba spozornieť. Míňať niekoho na bicykli kymácajúceho sa ovíneného, to je horšie, alebo tri sieťovky s nákupom a aj rovnováha ako u vyššie menovaného, no odvaha. Nášho doktora, napríklad „sfúkol kamión šťastlivo do priekopy“. Je pravda, že bol ako pierko.
Naša neter Zuzka,vydatá v Prahe, k nám často chodí na Liptov i so svojou rodinkou. Máme ich radi. V týchto dňoch sú na dovolenke pri mori, tak nám ponúkli svoj malý bytík i plnú chladničku, aby sme si spravili výlet do Prahy.Veľmi sme sa s mužom potešili. Hééj, už máme 40% zľavu na vlak. Vymódili sme sa, aby Praha videla a zároveň,aby sme sa cítili pohodlne. Spokojní so sebou i s celým svetom sme šťastlivo, podľa Zuzkiných pokynov /hodných generálneho štábu/, absolvovali zo stanice cestu metrom, električkou a nakoniec peši .
V drevenici, v ktorej sa narodila moja mama donedávna bývala tetka Evka. Posledná z deviatich súrodencov. Vzrastom bola malá, nikdy sa nevydala, nebola ani pekná ani bohatá. Ale okolo seba mala vždy veľa detí z rodiny. Najprv deti od súrodencov, potom ďalšiu generáciu. U Evky sa nebolo treba prezúvať, v dreveničke bolo v zime teplo a v lete príjemný chládok. Pamätám si to veľmi dobre a nie len ja, ale celé dve generácie detí ,na ten pocit istoty a slobody. Evka málokedy niečo zakazovala, nebodaj prikazovala. Nikdy nehovorila, že nás má rada. My sme to vedeli. Ani ja som jej to nikdy nepovedala, možno som mala.
