Helena Smihulova Laucikova
Sprepitné ako uznanie, alebo urážka
Mama si ako dôchodkyňa našla prácu šatnárky v Redude , v Slovenskej filharmónii. Páčilo sa jej krásne prostredie a keď si návštevníci posadali, bolo počuť peknú hudbu až do šatne a ona počúvala. Práca to bola príjemná. Jediné, čo ju privádzalo do rozpakov boli mince, ktoré jej návštevníci pri odchode nechávali na pulte. Bola praktická žena a tak mince nakoniec zhrnula a dala si do vrecka modrého lesklého plášťa s bielym golierikom. Predstav si, kto bol včera na koncerte. Milka, tá herečka ! Už som sa chcela prízemne opýtať čo mala oblečené, ale mama ma prekvapila, tak ako veľakrát za svojho života a dokonca i po smrti. Dala mi sprepitné, žiarila. Ale keby si videla, ako mi ho dala. Ja som jej podala kabát, ona sa mi pozrela do očí, usmiala sa a pekne poďakovala a mincu mi položila na dlaň. Ja som jej tiež pozrela do očí, pekne sa poďakovala a mincu si hneď odložila.
