O kantóne Valais sa mi píše ťažko. Mám k nemu rešpekt, zamilovala som si ho:-) Opísať ho v jednom článku? Nemysliteľné...
Mám štastie, že som mu už venovala zo všetkých 26 kantónov Švajčiarska najviac priestoru.Takže tento článok bude stručný, zameraný na foto spoty Grand Tour of Switzerland.

Kantón Valais je miestom, kde chodím na turistiku, do termálnych kúpeľov, lyžovať ale i obdivovať impozantné vodné priehrady, či pochutnať si na dobrom víne a syrovom fondue. Je to kraj nádherných „chalet“, ktoré sú pozvánkov na posedenia pri krboch a trávenie času s najbližšími. Opakovane ma tu očaruje, čo všetko príroda vytvára. Do kantónu Valais pozývam rodinu i priateľov za odmenu:-)
Niekedy sa zamýšľam, či by som v ňom vedela žiť. Neviem. Sú to hory, štíty, údolia. Vidiac roztrúsené dedinky vysoko v horách, predpokladám, že životné podmienky tu musia byť drsné. To nebudú prechádzky po nákupných centrách...
O hornatom kantóne Valais uvediem stručne všeobecné informácie, zamerám sa na foto spoty po trase Grand Tour of Switzerland, ostatné si nájdete v už uverejnených článkoch.
Podrobnejšie si priblížime ľadovcovú Aletsch Arenu. Tú som navštívila po prvýkrát.
Horská kulisa ľadovca v srdci švajčiarskych Jungfrau-Aletsch Álp zastavuje čas a vyráža dych. Je zapísaná na Zozname svetového dedičstva UNESCO, ponúka úchvatný výhľad na najväčší ľadovec v Alpách, ľadovec Aletsch.

Po francúzsky kantón Valais, po nemecky Wallis je rozlohou tretím najväčším kantónom. Skladá sa z 13 okresov, preto jeho vlajka nesie 13 červených a bielych hviezd. Ešte aj vlajku má kantón peknú:-)

Hlavným mestom je Sion, do ktorého chodievam často a rada. Mestu Sion nezabudnem, že na letnom festivale Sous les étoiles som zažila vystúpenie Marka Knopflera. Ale nie je to len letný festival, čím je Sion preslávený.
Jeho stredoveké staré mesto je jedným z najživších a najzachovalejších vo Švajčiarsku. Dominujú mu dva symbolické hrady, Valère a Tourbillon, ktoré sa nádherne vypínajú nad mestom. Nemôžete si ich nevšimnúť, keď cestujete po diaľnici do lyžiarskych stredísk kantónu.

Kantón vrcholí na Pointe Dufour v nadmorskej výške 4 634 metrov – najvyšší bod Švajčiarska, jeho najnižší bod je na brehu Ženevského jazera.
Valais hraničí s kantónmi Bern, Vaud Uri a Ticino, tiež s Francúzskom a Talianskom. Jeho územie sa nachádza vo švajčiarskych Alpách, vedie údolím rieky Rhôny k Ženevskému jazeru. Veru, ešte aj malá časť Ženevského jazera mu patrí. Je významnou turistickou destináciou, známou mnohými alpskými strediskami, ako sú Crans-Montana, Verbier a Zermatt. Matterhorn je nielen symbolom kantónu ale i celého Švajčiarska.
V Crans Montane prebiehal tento víkend golfový turnaj Omega European Masters.
Úradnými jazykmi sú francúzština a nemčina. Kantón je rozdelený na tri regióny: dolné Valais, stredné Valais a horné Valais.
Valais definitívne vstúpil do Švajčiarskej konfederácie v roku 1815.
Čo kantón ponúka:

Desiatky bočných údolí vrátane Val d'Illiez, Vallée de Trient, Val de Bagnes, Val d'Entremont, Val Ferret, Val de Nendaz, Val d'Hérens, Val d'Hérémence, Val d'Arolla, Val d'Anniviers a mnohé ďalšie,
Švajčiarsko – krajina, ktorá ma stále baví - Soňa Fröhlichová - (blog.sme.sk)
Pyramídy Euseigne, ktoré dokumentujú bohatstvo reliéfu,


Vodné priehrady, vytvárajúce umelé jazerá, Lac des Dix a Lac d'Émosson sú dve najväčšie nádrže vo Švajčiarsku,
Z prírodných jazier sú najvýznamnejšie jazero Tanay, jazero Champex a jazero Derborence,

Valais je tiež domovom najväčšieho podzemného jazera v Európe Saint-Léonard,
Najväčšie podzemné prírodné jazero v Európe - Soňa Fröhlichová - (blog.sme.sk)

Kantón má najväčší a najdlhší ľadovec v Európe: ľadovec Aletsch, dlhý 24 km, hrúbka ľadu dosahuje miestami 900 metrov. Valais má ďalších 680 ľadovcov, čo predstavuje 52 miliárd m3 ľadu, či jednu tretinu ľadu v Alpách. Ďalšími ľadovcami sú: Arolla, Corbassière, Otemma, Fiesch, Moiry, Zmutt, Allalin, Giétro, Gorner a Rhône,
Početné termálne kúpele: Bains de Ovronnaz, Bains de Saillon, Bains de Hérémence, Loeche-les-Bains.

Pokračujem foto spotami, ktoré som nazbierala po trase tretej etapy Grand tour of Switzerland, dlhej 180 kilometrov. Pripomeniem, že druhú etapu sme ukončili v kantóne Ticino, na mýtickej horskej ceste Tremola.
Začíname na ikonickom mieste – horský priesmyk Furka.

Furka (2 429 m n. m.), najvyšší alpský priesmyk na "Grand Tour of Switzerland" spája kantóny Uri a Valais. Vedie ním európske povodie medzi Stredozemným a Severným morom. Na Furke môžete uskutočniť prechádzku k slávnemu ľadovcu Rhôna. Ako už názov napovedá, pramení tu rieka Rhôna.



Preslávený je hotel Belvédere v ostrej zákrute priesmyku. Ten písal svoju históriu od roku 1882, žiaľ od roku 2015 je zatvorený...

V malebnej dedine Goms môžete obdivovať barokové kostoly i drevené domy a stodoly, spálené slnkom do sýtej tmavohnedej farby. Veľkolepá stodola, postavená v roku 1617 je historickou pukážkou tradičnej architektúry v kantóne. Typickým znakom sú vyvýšené chodúle s okrúhlymi kamennými doskami, ktoré znemožňujú vstup myší a iných škodcov.

V dedinke sme sa zdržali nielen kvôli krátkej prechádzke ale aj vynikajúcemu Mango – Aperol Spritzu:-) Poňali sme to ako posilnenie pred príchodom na ľadovcové dobrodružstvo.

Cieľom výletu do Aletsch Arena boli výhľady na najväčší ľadovec Álp, ľadovec Aletsch. Ten je možné pozorovať zo štyroch vyhliadkových bodov: Hohfluh (2227 m), Moosfluh (2333 m), Bettmerhorn (2647m) a Eggishorn (2869 m). Okrem vyhliadok na ľadovec ponúkajú tieto miesta oveľa viac.
Aletsch Arena sa môže pochváliť dvoma photo spotmi.
K prvému z nich sme sa vyviezli lanovkou z dediny Bettmeralp Talstation do horskej dedinky Bettmeralp (1950 m). Kaplnka Maria zum Schnee, postavená v roku 1697, stojí na významnom mieste na skalnatom horskom hrebeni a je kľúčovou dominantou Bettmeralpu.
Miestne dediny sú trvalo obývané a do väčšiny z nich sa obyvatelia dostanú výlučne lanovkami. Chalupy, domy a hotely sú pastvou pre oči.


Z dediny Bettmeralp sme sa vyviezli k nášmu prvému vyhliadkovému bodu na ľadovec, k vrcholu Bettmerhorn (2647).

Príjemne bolo i na vedľajšej hore Wurzenbord (2218 m), ktorá patrí nadšencom horských bicyklov.
Základné údaje najväčšieho ľadovca v Alpách sú: dĺžka – 23 kilometrov, rozloha – 86 kilometrov štvorcových, váha – 27 miliárd ton. Je ľahko dostupný vďaka mnohým turistickým chodníkom a organizovaným prehliadkam ľadovca so sprievodcom.

Panoramatický výhľad z Bettmerhornu je pôsobivý, my sme však vedeli, že na druhý deň nás čakajú výhľady z Eggishornu. Ten poskytuje i panorámu štítov Eiger, Mönch, Jungfrau, Wannenhorn, Finsteraarhorn, Weisshorn, Mischabel či Matterhorn v ich plnej kráse.

Čistý vzduch, slnko od rána do večera, nádherné výhľady na večný sneh, či impozantné štíty. Prehliadka začína priamo pri horskej stanici Eggishorn, kde sa môžete voľne pohybovať po akomsi Náučnom chodníku, ktorý vám formou stanovíšť a informačných tabúľ poskytuje množstvo náučných a zábavných aktivít.




Akože inak, aj tu som natrafila na všade prítomných Slovákov, mladý pár z Popradu, ktorý sa chystal na Via ferratu.

Príjemne ma prekvapila cena 2-denných lístkov, ktoré sme mohli použiť na miestny vlak a všetky lanovky, v cene okolo 76 chf. Vskutku prijateľná cena za výnimočné miesto, zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Nespomenula som ešte vyhliadkový bod Hohfluh a Moosfluh, ku ktorým vedie lanovka z dediny Morel cez medzistanicu Riederalp. Aj tieto miesta majú svoje čaro.

Na cestách nás sprevádzali nádherne sfarbené ružové kvietky, s najväčšou pravdepodobnosťou Vrbovka alpská.
Podotknem, že ani tomuto miestu sa nevyhýba globálne otepľovanie. Odborníci z centra Pro Natura Aletsch zaznamenávajú každoročný úbytok okraja ľadovca až o 50 metrov.
Ďalsia zastávka, mesto Brig. Obchodník, bankár, podnikateľ, vojenský úradník a politik Kaspar Stockalper (1609 – 1691), tu postavil v rokoch 1651 až 1671 Stockalperov palác.

Impozantný zámok s tromi pozlátenými cibuľovými kupolami bol najväčšou súkromnou budovou postavenou v 17. storočí vo Švajčiarsku. Stockalpera pre jeho značné bohatstvo nazývali "kráľom Simplonu".

Napriek nespočetným prírodným krásam Švajčiarska, moja srdcovka je Zermatt. Už v dedine sa cítim sviatočne a užívam si výhľady na Matterhorn. Veľkým dobrodružstvom je výstup lanovkou do výšky 3 883 metrov, na trase Zermatt-Furi-Aroleid-Schwarzsee-Furgg-Trockener Steg-Matterhorn Glacier Paradise. Je to najvyššie položená lanovka v Európe a stanica Matterhorn Glacier Paradise poskytuje fascinujúci výhľad na panorámu švajčiarsko-taliansko-francúzskych Álp.


Priamo z dediny vyráža najvyššia európska ozubnicová železnica na vrchol horského hrebeňa Gornergrat do výšky 3 089 metrov. V prevádzke je už od roku 1898.
Vyhliadková plošina na Gornergrate je otvorená celoročne a ponúka najlepší výhľad na Matterhorn, i ďalších 29 štítov týčiacich sa do výšky nad štyritisíc metrov (zoradené sú v rade, od Matterhornu po masív Monte Rosa)


Zermatt má privilégium vlastniť aj druhý foto spot, a ako inak, taktiež s výhľadom na Matterhorn. Ten sa nachádza na trase Sunnegga-Rothorn. V zime je súčasťou lyžiarskeho areálu Matterhornu a v lete sa mení na turistický raj a krajinu dobrodružstva.
Druhý spot som mala v pláne získať v lete. Nepodarilo sa. Pre padajúce kamene bol uzavretý prístup na Rothorn. Vydali sme sa aspoň na päťjazernú túru a objavili idylické jazero Stelli, známe svojím pôsobivým odrazom Matterhornu.

V kúpeľnom meste Leukerbad, po francúzsky Loèche-les-Bains toho nájdete neúrekom. Ďalšie moje obľúbené miesto, kde som zažila nespočetne veľa nádherných chvíľ, či už na svahu, v kúpeľoch, na chate. Jeho návštevu vrelo odporúčam. Lanovkou sa vyveziete k historickému priesmyku Gemmi, ktorý slúžil ako hlavná cesta medzi Valais a Bernom v 15. storočí. Lanovka bola postavená v roku 1957 a bola opakovane renovovaná, na vrchole nájdete i hotel, otvorený v roku 1998. Jedná sa o rodinné vlastníctvo troch generácii.

V hoteli Gemmi som strávila vydarený dobrodružný pobyt s kamarátkou. Pri celodenných hrátkach v snehu vo výške 2268 metrov sme však zabudli použiť opaľovací krém a na naše „raťafáky“ nebol večer príjemný pohľad. Neviem ako dopadla Zuzka, ja som sa po jej odchode „kurírovala“ ešte týždeň. Jeden by si myslel, že v určitom veku je rozum samozrejmosťou...

O tomto dobrodružstve som napísala celkom vydarený blog: Mierové posolstvo zo švajčiarskych Álp, Leukerbad - Soňa Fröhlichová - (blog.sme.sk)

Foto spot hlavného mesta Sion sa nachádza v prostredí s jemnou zmesou ikonickej panorámy, pokojnej rezidenčnej štvrte a vinohradníckych terás. Šľapali sme k nemu do strmého kopca v horúčave s teplotou 35°C, za ten úlovok to však stálo.

Combe d'Enfer v dedine Fully je jednou z najstrmších viníc na svete s výškovými rozdielmi 200 metrov. Vinič sa pestuje na terasách, pričom každá úroveň je podopretá kamennou stenou. Názov Combe d'Enfer "Pekelné údolie" vznikol na základe tvaru vinohradu a intenzívneho tepla v oblasti. Je to najteplejší vinohrad v regióne.

Kláštor Saint-Maurice d'Agaune je najstarším kláštorom v západnej Európe. Opátstvo, hlavné kresťanské miesto, bolo založené v roku 515 na počesť mučeníctva svätého Mauricea a jeho spoločníkov v Tébskej légii. Jeho dnešná bazilika pochádza z 15. storočia a obsahuje prvky z obdobia medzi 11. a 20. storočím. Návšteva baziliky, klenotnice a jej vzácnej zbierky zlata a striebra, archeologických vykopávok, katakomb a kláštora pripomína viac ako 1 500 rokov neprerušeného kláštorného života.

Rekapitulácia: nazbierali sme 10 fotospotov, chýbajú 2 spoty, Matterhorn a Dents du Midi. Na tie si posvietim túto zimnú sezónu:-)
V 4. etape Grand Tour of Switzerland vám predstavím kantóny Ženeva, Vaud a Jura.
Ešte jedna bravúrna fotografia, Matterhorn s horalkou, či tatrankou (vždy si ich pletiem). Ako hovorí Viktor Beránek, chatár pod Rysmi, tá na horách nesmie chýbať. Dianie okolo tohto pána mi nostalgicky pripomenulo môjho otca. Keď prišiel o svoje obľúbené chatárčenie, už som ho nikdy viac nevidela šťastného...











