Domv stráni (prvá časť)
Mate Barica zomrel. Na začiatku románu to nebolo vôbec zjavné. Právenaopak. Vidíme ho ako skvelého vodcu svojej rodiny a to naozaj v plnomzmysle. Nepamätám sa, kedy som naposledy v literatúre videl takéhotopatriarchu svojho rodu. Rovnako, ako v Biblii, jeho syn Ivan je však presnýmopakom. Akýmsi večným chlapcom, ktorý nevie prevziať vládu ani vo vlastnejrodine.
MateBarica je jedna z línií románu.
Čoskoronám autor predstaví dve Ivanove sestry. Matiju a Katicu. Tú opisuje ako rozmaznanésedliacke decko. Otec však vždy vie nájsť ten správny postoj. Neskôr toautor bude potrebova veľmi, veľmi, priam ako soľ, aby sme mu verili.
Užv tomto momente svojho románu Kukučín ukazuje, že obidve sestry, tedaaj Katica, sú vytrhnuté z kolektívu dediny. Dedinčania majú tanečnúzábavu. Dievčatá čoskoro zistia, že sú pre nich akosi príliš popánštené.Páni sa zabávajú osobitne, no pre nich sú dievčatá zase príliš chudobné.
Tusa vlastne začína konflikt celého románu. Nebude nasledovať iné, ako matériaľúbostného románu. Alebo skôr konfúzia ľúbostného a sociálneho. Vstupnéingediencie by svedčili za druhé. Ide totiž o to, že Kukučín opisujevzťah sedliačky, težačky Katice a pána, šora Nika. Bolo by omylomdomnievať sa (ako ľudia chorí na jednu časť alebo celý mozog, myslím týmkomunistických kritikov), že ide len o problém vrstvenia spoločnosti.Príhovor jedného takého výkvetu čakal čitateľa hneď v úvode knihy.Nešlo o nič iné, ako dopredu programovať pozornosť čitateľa. Najednej strane zhodiť Kukučína, že nepochopil politiku sociálneho vývoja,zrejme zvlášť v osobe pozitívne opísaného patriarchu Beraca.
Výberprostriedkov determinuje opis čohokoľvek. Veď o tom sú literárne štýly.A čo iné môže byť zároveň časovým a nadčasovým, ak nie vzťahmuža a ženy. Ak beriem do rúk ľúbostný román, som opatrný. Zvlášť,ak je kýmsi označený ako ženský. Iné je v to v prípade knihy Ľúbeniesúženie od Theodora Fontane. To je príbeh ženy, ktorá vedela, že nebude ľúbená,lebo jej snúbenec bol bohatší. A už sme skoro aj doma. Iný je Tolstojnapríklad už len v Anne Karenine.Tento zvor Kukučína si počína tak, že Anna je zároveň aj veľkouromantickou hrdinkou a zároveň je tam aj rozmer výpovede o dobe a spoločnosti.
V Domev stráni si ťažko vybrať, kam smeruje tento vzťah. Na scéne je pársnov. On bohatý, záletník, ona výnimočne pekná, ale chudobná. Niko sa zaľúbila o lásku prosí ako najchudobnejší muž z jeho mesta. Prvýraz zažíva, že sa prebudili jeho city. Chápe, že to z jeho majetkomnijako nesúvisí. No to, čo rozhdone v jeho prospech, sú zrejme na začiatkujeho peniaze. Tu som si prvý raz uvedomil myslenie Kukučína vo vzťahu k psychológiijeho postáv.
Tentoraz postupuje Niko čisto a čestne.Oznámi matke, že si vybral nevestu. Boli by sme skoro v tipickom príbehudandyho, ktorý opúšťa obdobie záletov a chce zakotviť v pokojnommanželskom prístave. Ona, chudobná, stáva sa priam princeznou. Čiže potiaľtoje tento príbeh skutočne ľúbostný.
Notu sa rozpútajú sily, ktoré môžeme pripísať sociálnej línii. Nielenjeho matka, šora Anzula, ale aj otec Katice, Mate Berac, nie sú s týmuzrozumení. Ich problémom nie je vlastne nič, len rozdiel v sociálnomrozdelení snúbencov. Aj v tomto momente ma zasiahol Kukučín v psychológiipostavy šory Anzuly, ako najpr pasívne, potom aktívne prijíma výzvu životaa svojho syna.
Nájsťv totálne ošúchanej téme nové námety sa stáva temer nemožným.Autorovi sa to podarilo. Jeho Rómeo a Júlia nestroskotajú na tom, že saim vzťah neumožní, ale na tom, že sa im vzťah povolí. Čiže akobyanticipoval Shakespeárovu tému.
Nebezpečenstvovytuší len Katica.
Všetkosa zamotá príchodom Dorice. Tá navštevuje školy, aby bola raz dôstojnou ženoubohatého Nika. To je plán jeho matky. Mladý pán odrazu cíti výčitky, ženedodrží sľub vziať si ju. Možno za tým snáď cítiť vyčerpanie vzťahus Katicou? Alebo nespokojnosť po dosiahnutí vysokého cieľa? Autor cíti, žejeho postava začína chytať akési turbolencie a ponúkne jej text, kdeNiko hovorí, že už sám sebe nerozumie, že je nerozhodný, nestabilný. Čižeprvé dôvody jeho neskoršieho rozhodnutia nie sú sociálne, ale osobné, ergopsychologické. Na rozdiel od predošlých silných momentov, tu sa mi zdalo,akoby sa autor zamotal a nemal dostatok pádneho materiálu.
pokračovanie
