Vladimír Špurek
Pokus na fronte v čiernom do modra
„A tento človek má rozhodnúť, kedy zomriem. Nerozhodne.", pozrel sa, zamieril inde a nechal svojho veliteľa pripravovať akýsi nezmyselný koncert. Môže sa to zdať nezmyselné, ale človek si občas chce zahrať - skôr akoby mohol pozitívne zomrieť. Ale tu? A teraz? Ako veľmi sa treba preflieskať rukami, nohami - ako sa len dá, aby sa zasa dalo vrátiť do bahna. Nič nevozia a dovezú sem nástroje, určite, uvažoval. Chlapi, ktorým velil už o jeho príchode vedeli. To bolo zároveň všetko, čo si vymenili.