Katarzia, reflexia... (Umenie kresťanov I.)
Zvyklisme si na civilizáciu milénia. Vytvára nás, vytvárame ju. Nebúrime sa.V tej vete je aj odtieň. Nebúrime sa, lebo o nej neuvažujeme.K tomuto zvyku žiť, čo sa dá, neoddeliteľne pristupuje umenie. Žiaľ skôrako jeho konzumný súrodenec.
Kresťania sasnažia rôznym spôsobom tento pojem uchopiť. Aj tu je odtieň. Teda ak sa snažiauchopiť... Niekedy je to pre nich ak exotická krajina, kde len občas niektovycestuje a prinesie prezent – pokiaľ možno cenovo prístupný.
Naše bohoslužobnépriestory sú plné hodnotných či gýčových sôch, obrazov, vytráží, ozdôb. Napriektomu tento článok považujem za prosbu, aby vzniklo kresťanské umenie!
Akmi nedoprajete túto prosbu, tak mi doprajte aspoň to, aby som obhájil potrebu slovesnýchumení v súčasnom živote kresťanov. Treba mnohých viesť do reality, dopravdy. Umenie pre kresťanov nie je zákuskom, keď sa už konzumovalo hlavnéjedlo. Kresťanské umenie nie je akýmsi rozmarom. Čímsi navyše... Kresťanskéumenie je nutnosť!
Čo je umenie, čo je kresťanské umenie
Sme v období, keď sa dejú mnohé krásne veci. Zodvihlo sa mnoho hlasov za Krista. Vytvorili mnoho prúdov, ktoré odvážne budujú diela pre Ježiša Krista. Privádzajú ľudí k osobnému vzťahu s Kristom. Títo budovatelia však svoj vlastný - tak povediac predkresťanský - nezáujem o umenie, prenášajú aj do súdobého kresťanstva ako čosi samozrejmé. Toto zistenie je varovné!
Ak chcemepostúpiť ďalej, musíme si vymedziť niekoľko pojmov. V prvom rade, čo je toumenie. Ide o špecifickú ľudskú činnosť, ktorá sebe vlastným spôsobomreflektuje spoločnosť, prírodu, je teleologické. Tak, ako jeho prostriedky, ajjeho ciele nie sú ani celkom filozofické, ani celkom teologické. Vyjadruje sasebe vlastným spôsobom. Umenie veľa pracuje s pojmom krásna. O tom,že umenie je adresné a účinné, netreba pochybovať. Umenie –a v tomto ohľade snáď práve divadlo – je indikátorom spoločnosti.Sleduje, čo sa deje a prináša to. Nie však len pre informáciu. Chce spätnepôsobiť a spôsobovať katarziu ako cieľ pôsobenia. Toto je jeden zozákladných pojmov divadla a umenia vôbec. Vďačíme zaň Aristotelovi.Katarzia dokazuje, že umenie nie je samoučelné, ale plní dôležitúa nenahraditeľnú funkciu. Nech je akékoľvek spoločesntvo ľudí, či užspoločenské, politické, či ídeové, umenie je veľmi presným obrazom jeho výškya úrovne.
Pokračujme vovymedzovaní. Čo je to kresťanské umenie. Pravdaže sa ani nepokúšamo presné definície. V každom prípade sa mi však vybavuje pojemreflexie. Umenie má byť pre kresťanov v prvom rade špecifickým obrazomKrista. Kristus je prvý, má byť všetko vo všetkom, preto má pevné miesto ajv umení. Kristus je ako veľká osemtisícovka, Himaláje. Je niekoľkociest, ktoré sme dostali, ktorými môžeme ku nemu vyjsť. Jednou z významnýchciest je aj umenie. Umelec má byť portrétistom Krista a kresťanov vosvojom čase. Umelec má priniesť svojumomentku ponorenú do hĺbky.
Kde sme dnes
Naznačil somideál, ku ktorému sa musíme priblížiť. Nachádzame sa v čase, ktorý patrítak povediac prvej generácii. Rodia sa a vznikajú skutoční kresťaniav osobnom vzťahu s Ježišom, začínajú zakladať spoločenstvá. Čižezákladňa sa zväčšuje. Čo môžeme pozorovať v tomto štádiu?
Je tu niekoľkoľudí, ktorí sa pokúšajú o čosi ako umenie... Zvlášť sa to prejavujev textoch piesní a básnickej tvorbe. V nej sa ešte vôbec niečo deje.Sú oblasti umenia, ktoré sú na tom ešte horšie. Vráťme sa k básňam... Dása o nich výrečne povedať, že mnohé sú pomerne plytké. Či aj to, žemnohé z nich sú – ako sa hovorí na Slovensku – na jedno kopyto. Čítamteraz istého poľského autora lieratúry faktu. V texte napísal jednumyšlienku – Kto z nás sa v mladosti nepokúšal písať básne...? Každýmá právo písať, čo chce a ako chce (viď komentáre). Ak však chceme vytvoriťpoéziu, ktorá bude strhávať tak ako kedysi Puškinova, musí mať väčšiu kvalitua razanciu.
Vnímam dva extrémy. Jedna skupina autorov simyslí, že píše kresťanskú tvorbu. No meno Pána Ježiša tam nenájdete. Vraj jetam obsiahnuté implicite. Druhá skupina meno Pána Ježiša skloňuje v každejvete od nevidím do nevidím, čo určite nie je na prospech veci. Absentujekontext. (Ba možno časom zistia, že pojem metafory a osobnej reflexie užktosi vymyslel.)
Kresťania objavujú nový kontinent
V oblasti divadla je situácia eštehoršia. Ak si kresťania nevšímajú umenie, divadlo už temer vôbec. Ešte takpantomíma... Biblia hovorí, že nenazývaj všetko sprisahaním, čo oni nazývajúsprisahaním. Ja by som parafrázoval: nenazývaj všetko pantomímou, čo oninazývajú pantomínou. Nedá sa nič robiť! Ak chcete viesť auto, musíte o tomniečo vedieť. V umení to platí rovnako. Nemôžeme donekonečna rátaťs nízkym umeleckým očakávaním publika.
Títo ľudianeustále používajú klišé, snažia sa vyprovokovať dojatie... Možno u nichodčítať stále tu jednu a nemennú schému: bol som hriešny, bolo mi z tohoveľmi zle, nejako som natrafil na Pána Ježiša, je mi veľmi dobre. Možnosúhlasiť, že je to vnútorná schéma príhodu ku Kristovi u mnohých, nie všaku všetkých ľudí. Nie je to však pravá schéma pre umenie. To si vyžadujezobrazenie hlbších dôvodov konania.
Je zarážajúce,že mnohí kresťania, keď chcú konzumovať divadelné umenie, zájdu do divadla...Ak im však ponúknete na javisku kresťanský príbeh, akosi sa necítia dobre...Pravdaže za predpokladu, že im ponúknete niečo tvorivé. Oni totiž divadelníkomvo svete doprajú tvorivosť v postupoch. Kresťania však majú vystačiťs tým, že sa snažia - a to so skotnatelou schémou, o ktorej somhovoril. Priam čakajú, že sa im ponúkne niečo prvoplánové, bez autentickýchdivadelných, či režiných výkonov. Len akési načítanie textov...
Čo nás čaká
Tvorivosť, takako umenie, je dar Ducha. Preto veľmi pozorne sledujme, či ju nachádzame, abysme sa ubezpečili, že sme vytvorili dobré prostredie pre Boha, pre jeho Ducha,kde by pôsobil. Ak meníme svoje životy pre Krista, nemôžeme prijímať povrchnosťa polovičatosť. Boh si zaslúži to najlepšie, Boh si zaslúžili graciózneumenie!
(pokračovanie)
.
