
Za samozrejmú výbavu proroka sa zvlášťv Starom zákone považovala abnormalita správania. Izaiáš prorokoval nahý,Jeremiáš zahrabával opasok, aby zhnil. Kupoval pole tesne pred okupáciouJudska. Ezechiel ležal štyridsať dní na jednom boku, potom na druhom... Duchumelcov je takisto vedený k inému chápaniu javov a súvislostí medzinimi. Z toho môžu prameniť nedorozumenia.
Môže sa stať,že konvenčné spoločenstvá bez „vzduchu“, bez „nálady“, im budú tesné.Malomeštiactvo je jedným z cieľov útokov umelca. Opodstatnene.
Čo „vedecké“ má v sebe umenie
Prvýmnedorozumením by mohlo byť relativizovanie tvorby. Istý môj blízky brat mi raz povedal, že Žalmy nepovažuje zavhodný dokazovací materiál na obhajovanie teologických téz. Podľa neho ichvyjadrenia patria medzi kvetnatú básnickú reč. Nie je to pravdivé stanovisko.(Sám Ježiš sa na konci Lukášovho evanjelia odvoláva na Mojžiša, Prorokova Žalmy.) Umenie používa literárne trópy na vyjadrenie svojho poznania.Toto poznanie primárne nepoužíva poznatky vedy. Napriek tomu dosahuje vysokévýsledky pri poznávaní pravdy. Nie je teda len kvetnatou rečou, ktorú nemožnobrať vážne.
O desiatich kresťanoch na Slovensku
Dostávame savšak k tomu, že pokiaľ komunikujete v nejakom komunikačnom kľúči,prijímateľ musí mať detektor, krorý mu posolstvo preloží. Umenie teda kladienároky nielen na všeobecne ľudské poznávacie prostriedky, ale aj napripravenosť chápať umenie a vedieť ťažiť z jeho hodnôt. Tu mi napadávýrok jedného brata, ktorý konštatoval, že intelektuálne kresťanské poviedky jeschopných čítať podľa neho asi desať kresťanov na Slovensku.
Umenie kresťanov sa však musí inšpirovaťBibliou, ktorá je prístupná či pre intelektuála, či pre obyčajného človekaz ľudu. Pravdaže je potrebné vytvoriť spektrum umelcov pre viac vrstievkonzumentov kresťanského umenia. V každom prípade však musia mať našiumelci absolútnu slobodu tvorby. Neumenšovať výpoveď, len aby bolaintelektuálne priechodná...
Nahý kardinál
Spomínam si nakurióznu situáciu, keď Michelangelo pracoval na poslednom súde v Sixtíne.Namaľoval tam nahé postavy. Kardinála inkvizície to pobúrilo. Pápež všaknakoniec súhlasil, že sa odievať nemusia. Jeden z nahých čertov sa nápadnepodobá na onoho kardinála. Úmyslom Michelangelovej nahoty nebolo erotično, alečosi celkom iné. Umelec musí byť chápaný v kontexte tvorby, zásadne nie mimonej.
Môžu tedanastať situácie, ktoré by sa na prvý pohľad javili ako nevhodné, no ich druhýplán ich opodstatňuje. Umelec je viazaný tými istými zákonmi Kristocentrizmua kresťanskej morálky ako každý iný brat a sestra. Urobme miestovo svojich srdciach, vo svojom očakávaní a volaní na Pána aj pre umelcov,aby sa v spoločenstve kresťanov cítili požehnaní a uctení.
+