Akúmá teda šancu umenie? Ako budem hodnotiť svoje umenie ja, keď príde vek a čas... Je zároveň čarovné ale aj bolestné poznanie, že umenie satvorcu dotýka naozaj v hĺbke duše. Nie je len poznaním, ale časťou života,ktorú umelec exponuje von, do sveta. Do toho zlého a chladného sveta. Do týchniekoľkých spomienok na stretnutie so svojimi fanúšikmi. S tými pár ľuďmi,ktorí vám hovoria, že žijú z vášho umenia, že ich motivuje, možno mení.
Jedôležité pre dušu umelca, aby po všetkých papieroch a platbách prišlaznovu prapôvodná výzva na cestu. Chcieť milovať.
Je krásne prechádzať obdobiami svojhoumenia, ale zostať verný sám sebe. Tomu sebevlastnému tónu, frázy, dikcii.Už verím, že umelecká duša je iná. Nie je nevyhnutné, aby to obecný ľudprijal.
Ničiné nie je také pevné v našich dňoch ako smrť, ako prekvapenie zániku,hniloba, neistoty bytia. Ako zákerne prichádza noc po každom peknom dni. Akoumelcov a mysliteľov dobieha smrť tam, kde ju nechceli. A nepríde, kde juvolajú.
Kristusna ceste do Jeruzalema vie, že tam je v pláne bolesť, kríž. To najstrašnejšie.A ide. Strašné a predsa také lákavé. Lebo je iná krajina. S inýmipravidlami, kde je už celý rad milých ľudí, ktorí kedysi tvorili náš život.Naši rodičia a blízky. Tí z nich, ktorí obstáli pred láskou, ktorá sa nazemi zdala taká zbytočná.
+
