Áno, vlastne neodišiel. Veď iba zmŕtvychgstaním sa mohol stať prvým, kto ostane s každou novou generáciou. Jasne vidieť, ako komplikovane takéto bytie pôsobí, keďže aparát reči netvorí dostatok slov pre jediný známy prípad. Vlastne tvorí, občas až primnoho. Primnoho.
Sám povedal, že pôjde, lebo pošle Ducha... Ale odišiel. Právom teda môžeme tvrdiť, že sme siroty. On odporuje dopredu, ešte pred finále v Jeruzaleme hovorí: Nenechám vás ako siroty. A takto by sme si mohli hrať taký malý biblický tenis a ani by to neznelo tak zle.
Ostali sme sami na seba. On založil Cirkev, ale nechal ju na nás. Budovalo ju ľudstvo. Skupina rybárov a jeden teológ, Pavol. Potom tisíce a tisíce veľkých či malých ľudí. Dobre je zachovať mieru. Aj pri vypočítaní úspechov, ale aj pri hanení. A zvlášť by na túto tému mali hovoriť nezávislí historici, nie liberálni ideológovia. Ani my v Cirkvi by sme nemali pripustiť žiadne falošné obhajovanie sa.
Aká je Cirkev? Kam smeruje? Čo o nej vieme? Aj dejiny okolo nás bežia, ale my o nich odmietame rozhodovať – napríklad čo ja viem vo voľbách a iných hrách. Prečo by sme sa teda mali starať o Cirkev? Ale nejaký ten názorík sa snád nájde, nie?
Aká je? Nakoniec - my nie sme „vrcholový managment“. Poistili sme sa. Sme v nej. Veď Boh predsa je.... Rovnako vždy pripravení nie moc sa jej zastávať.
Horšie je, že Ježiša potrebujeme. Že nevyhnutne musíme vytvoriť nejakú situáciu a spoločenstvo – celé dejiny nazývané Cirkev.
Čítam zborník ku medzinárodnej vedeckej konferencii /samozrejme s medzinárodnou účasťou/, ktorá sa venovala pastoračnému plánu. Skoro som stratil dych. Toľko otvorenosti, sebakritiky... ba po rokoch čakania aj veľmi reálne pozorovania. Naozaj zodpovedajúce situácii. Už vidíme, že nekonečné snívanie o ideále, ako by to byť malo, krásne teologicko-filozofické konštrukcie sú mimo realitu.
Mnohí odborníci sociológovia – teológovia predpovedajú veľké problémy. „Za týchto podmienok je logické, že tradičný spôsob odovzdávania viery novej generácii je nedostatočný, farské spoločenstvá sa početne zmenšujú, celé oblasti sa stávajú misijným územím. V ČR, MR a v západnej Európe tento proces už značne pokročil, na Slovensku sú ešte relatívne plné kostoly, ale nie všade a nevieme, ako dlho. Napriek značnému úsiliu slovenskej cirkevnej provincie sú tu varovné znaky...“ str.43 Mgr. Ladislav Lencz Zborník Hľadanie ciest farskej katechézy
Treba varovnejšie slová?
Čo sa stane? Do akej miery sa budeme vedieť ujednotiť na novom smerovaní dopredu? Do akej miery to bude Kristus, k
torý bude mať svoju mystickú nevestu Cirkev komunikujúcu, očakávajúcu? Ako využijeme tento rozbeh? Ako ďaleko zájdeme na tejto ceste? Je bezpečne jasné, že nás čaká ešte dlhá cesta.
Osobný vzťah s Bohom, formácia, realita dobrého spoločenstva kresťanov. Boh, ktorý koná! V Duchu Svätom!
Nesmieme zabudnúť, že sme tehlička v stavbe histórie. Nie je mi jedno, v akom stave odovzdáme Cirkev ďalšej generácii. Pán Ježiš chystá ďalšiu etapu postupu svojich ľudí, svojho víťazstva, ktoré kresťania neprestajne ako múdre panny očakávajú. Ja chcem byť pri tom!
+
