
Na našom území
Sobotné správy (8.11.2008) boli naozaj prekvapenie!Maďarská garda má rada Schengen. Veď nikto ju nezastaví už na hraniciach, aleaž v uliciach. Oni celkom normálne napochodujú ku nám. To je neuveriteľné!Čo tak asi čakali? Že vždy domasedskí Slováci vybehnú s kvetmi, abyprivítali ďalších osloboditeľov? Jasne vidíme, že ide o ľudí činu... Veďzatiaľ čo Ján Slota sľuboval tanky na Budapešť a dosiaľ nič... onijednoducho prišli. Hneď mi nabehol do hlavy ten Remarque. Avšak – neviem, činie je teraz trochu nemiestne žartovať.
Bohužiaľ sa zdá, že už dlhé roky nebola taká zlásituácia v našich (vytrvalo napnutých) vzájomných vzťahoch. Správy som sipozrel pozorne a mnohé som pochopil. Maďarský ľud /či ľudia, ktorí by sa radi videli ako jeho hovorcovia/ na sobotnej demonštráciiv záujme práva a pravdy napadol štáb našej temer verejnoprávnejtelevízie. Rozhnevaná Maďarka vysvetlila o čo ide: oni nám vraj len akosiprenajali územie, kde sme. Že sme - doslova citujem - "hostia a tí sa majúslušne správať". Takže toto je tá trianonská trauma!
Dejepis ako lusk
Mali by sme sa tešiť. Slová tejto pani dokazujú, ženielen u nás sú zlé výsledky vo vyučovaní dejepisu. Možno jej zabudlipovedať, že oblasť Blátenského jazera bola do roku 900 naša... Ktovie, či užpočula slovo Koceľ? Cyril a Metod? Kočovný a usadený spôsob života.Pluh, siať...
A pred nami tu ešte boli Kelti... Aj od týchmáme len dočasne vypožičanú zem?
Celý tento proces je predsa veľmi prirodzený, každýnárod má svoju genézu a nasledujúci progres. Nikto nie je horšía lepší v tomto zmysle. Horšie je, ak však nevieme fakty o tomtoprocese, ale akési prostonárodné rozprávky.
Jednoducho čo máme čakať, keď namiesto vyučovaniadejín ľudia vbehnú do ulíc? Ale ten problém môže byť aj na našej stranehranice. Tu nejde o hanenie kohosi, že bol kočovník, iného, že je roľníkod rodu a nič viac. Tu ide o hľadanie pravdy. A to nikdy nikomunevoňalo. Chápať veci v súvislostiach. Nedostatok historického vedomia jetá pravá živná pôda pre extrém. Inak povedané napríklad aj taký nacizmus čikomunizmus jazdí na to isté – na ľudskú hlúposť.

Ako bude reagovať oficiálna reprezentácia
Ale čo povedať nato, keď pán maďarský premiér hovorí o mieria pokoji? Je to jeho parlament, ktorý urobil významné politické gesto.Poslanci z okolia Maďarska sú poradný zbor parlamentu v Budapešti.Exteritorialita. Je to vôbec možné? V právnom štáte?
Vieme, že to nie je prvý raz. Čo zákono zahraničných Maďaroch?
Spomeňme, že to bol práve prezident Maďarskejrepubliky, ktorý pred časom nie práve diplomaticky a oficiálne vstúpil nanaše teritórium.
Čo politici SMK, ktorí sa sami podieľali na situáciiposunom svojej politiky do nacionalistickejších polôh?
Dnes sa ukazuje, že sú pripravený odsúdiť extrémneprejavy, ale niet v tom ústretovosť. No poslanci SMK zareagovali súdržnes krajinou, kde žijú. Akurát sa vytráca jednota v ich radocha štiepenie má nový náboj.
Posledné dni ukázali, že politici sa prebrali zozlého sna. Pomerne jednoznačne deklarujú a odsudzujú. Mám trochu dojem, žeproblém rozdelili na tradičný nacionalizmus a extrémizmus.
Myslím, že užv tejto fáze sme sa vystrašili z akejkoľvek akcie, ktorá by čo akovzdialene pripomínala osudy a peripetie Juhoslávie.
Dôvod, prečo sa vecihýbu, je veľmi jednoduchý. Aké meno by získali naše štáty a ichreprezentácie, keby Európska únia, ktorej sme členmi, musela vyslaťsprostredkovateľa? Ako by sa to odrazilo už v i tak ubúdajúcichinvestíciách zo zahraničia? Čiže táto vec je kontextuálna.
Oficiálne zaznejú slováo veľkom bratstve a slobode pre všetkých. Skutočný pokrok však budevýsledkom zdĺhavého politického medzinárodného zápasu a pragmatickýchpolitických riešení. A k tomu ako pridaná hodnota pribudnepredvolebný zápas a tak obľúbený výraz: „slovenská či maďarská karta“.
Večnosť začína dnes
Podľa názorov ľudí, ale aj médií sa zdá, že udalostividíme len z pohľadu dneška. Možno by sme sa mali opýtať, aké dlhé obdobienáš čaká, kým mu dáme zasa novú nálepku.
Nemyslime si, že týmto sa arzenál a energiaextrémistov na obidvoch stranách vybila. Máme málo informácii o ichorganizovanosti, štruktúre, financovaní, napojení na politikov, aby smepovedali akékoľvek hodnoverné slová do budúcna.
Ostáva byť tedarealistickí a čas využiť na formovanie nielen národného, ale v prvomrade historického vedomia. To je pochopiteľne ťažšie ako nadávka na tých zlýchinonárodných ľudí. Jednoducho táto krajina potrebuje kultúrnych ľudí.
Kresťania
Prorocky vyznieva posolstvo maďarských biskupov(spred nejakého času), v ktorom poprosili Slovákov o odpustenie vín.Naša biskupská konferencia reagovala podobne.
Kresťania simusia uvedomiť, že nie je možné, aby patrili ku extrémistom. Ak nenávidšakúkoľvek národnosť, musíš sa zloby zriecť: „choď sa najprv zmieriť so svojímbratom, až potom príď a obetuj svoj dar“ (Mt 5,24).
Toto jerozmer internacionality v kresťanstve, väčšina cikrví má tento rozmer,národná cirkev de facto neexistuje. Istý exegét hovoril, že kresťan je človek, ktorýdostal transfúziu krvi. Pravdaže tej krvi Ježiša Krista. Sme teda pokrvnís ním, ale aj navzájom. Toto puto musíme vidieť aj za hranicu, lebov tomto zmysle je ešte pomyselnejšia ako Schengen.
Pamätám sa,že som sa necítil vo svojej koži, keď som sa prvý raz pri ceste s partioupo jaskyniach okolo Gombaseku, zúčastnil katolíckej bohoslužby, alev maďarskom jazyku. Ale to je už pestrosť v jednote.
Nie som si istý, či je také jednoduché byť vernýtejto pravde. Môj brat môže byť úplne prirodzene z iného národa. Poznámrôzne poznámky a pohľady. Na druhej strane stojí potreba spravodlivostia dodržiavania dohôd. Vieme aj o krivdách, ktoré generačne prežívajúv nás. A práve tie treba riešiť. A tu sú kresťania bohatí.Zahojiť ich môže vzájomné odpustenie a balzam Krista, v jeho mocismrti na kríži a vzkriesenia.
Nástojčivo vyznieva uvedomenie si, že sme – myniektorí – príslušníkmi kresťanskej obce (z tej či onej Cirkvi). Vychádzajúcz obety kríža, kde jeden zomrel za všetkých, musíme sa chváliť našouvlasťou v Cirkvi a v nebi. Nie tým, čo by sme mali chápať akodočasné, národnosťou. Pavol nám túto vec predostiera takto: „Už niet Žida aniGréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden vKristovi Ježišovi.“ (Gal 3,28)
Vo vzťahu k iným je to potreba slobodya pokoja.
+