A predsa! Vyhadzujte do vzduhu klobúky, ja neviem, čokoľvek, čo máte na hlave! Úplne čerstvá správa! Duch Svätý prichádza! Presne ten – Ten, ktorý rozdelil Červené more a tam zalial, polial tú najmodernejšie vybavenú armádu a omilostil otrokov. Dal im šancu byť národom, niečim byť.
Je úplne málo napísať, že zem neuspokojuje naše chrbice zaborené do nej. Duch je to, čo dvíha, čo napráva – počnúc chrbticou až po tráviace ustrojenstvo, aby proste život dajako chutil. S ním chutí. Má však chuť daru. Nie hýrivého, zbytočného. Neblyká... Nie je to nijaké vyšvihnutie do smotany. Ešte tak vysoko, ako je salaš, kde sa dá tej smotany napiť....
Duch Svätý nie je inštitúcia. On je vo vzťahu s tým, ktorý mu otvorí aspoň jedny dvere svojho jestvovania, väčšinou sa trochu frázovito hovorí, srdca... Duch Svätý nie je ilúzia. On akurát nie je otrok, aby plnil želania ako džin z fľaše... On... vlastne poznám jednu fintu na neho... Funguje v prvom rade na lásku... funguje na úprimnosť! Ale aj na to, aby ste sa nesnažili... Nesnažili... to je hrôza, čo? Nie len nesnažili o niečo, čo vás napokon zabíja.
Do neba nemožno dôsť nijakým rebríkom. Ani výťah tam ešte stále nechodí a nikdy tuším nebude. Jedno musíte vedieť! To, čo má urobiť on, vy nikdy neurobíte.
Duch Svätý je to, čo mi dovolilo spokojne sa nadýchnuť. S ním sa kresťanstvo v mojom živote stáva niečim, kde sa dejú zázraky! Skutočne podivné, príjemné krásne veci!
Dnes som videl dokument, ktorý hovoril o Frankoch. Bol to tušim Chlodovik?, ktorý povedal, že prijme Boha, ak dačo taký Boh dokáže, ak sa prejaví. Ale aj ako mocný Boh boja! A my tých bojov zopár máme. A tento Duch je mocný. Koná zázraky.
Poďte to skúsiť! Prehovorte k Bohu, Boh Vás práve teraz počúva!
+
