Kresťan. Človek fascinovaný Ježišom Kristom. Tvorca a konzument umenia. Doktorand... Zoznam autorových rubrík: literatúra, kresťanské umenie, galéria u Maxa, Nezaradené
Brána mesta visela divne na poslednom pánte. Múry patrili kedysi hradu, osade, možno mestu a niet ničoho. Niet ničoho. Vrátil som sa, aby som bol tu a bol niečím a nie je nič. Ba ani ja preto nie som. A musím byť, nekončím sa, ani sa nezačínam, iba klesám, keď sa unavený vraciam cestou, ktorou som dnes prišiel. Len oheň. Ten oheň vo mne stále rovnako horí, ako sa zapálil tam za bránou - či pred ňou - a pred rokmi.
Ležal som na holej betónovej dlážke svojej cely v starých mierne smradľavých háboch. Rozmýšľal som, či by som sa nemohol cítiť dobre. Nemusel som ležať na zemi, ani na betóne, ale ležal som. Až neskôr som pochopil, že niekomu by sa to mohlo zdať trochu divné. Myslím zvonku. Držal som sa. Svet sa znovu dal do pohybu. A možno zase nastane. Nastane svet. Budem načúvať a bude zasa stáť. A to všetko v čase zlom ako skok z vodopádu do hĺbky tvrdej, hoci na dne je zase len voda.
Myslel som, že už vykročím. Ale nie. Zastal som. Niečo ma upútalo. Nevedel som čo. Napokon som sa rozhliadol. Pouličné lampy stáli ako vyhorené zápalky, nalomené, nežiadúce, celá ulica, celé námestie sa stalo iba popolníkom. Až po chrám, ale ten bol v diaľke. A možno to bol len strom, spod ktorého vyviera jedna rieka.
Tak dobre, keď nemôžem tam vyššie, tak budem aspoň podskakovať, ako Izraelci budem chodiť na kopce, ale postačí mi iba jeden Boh. Kopec. Zložitý kopec. Dva kopce popola ako hovori Scott Fitzgerald. Boh ma predišiel na kopec, nemohol som tomu uveriť. Keď som prišiel, už tam nebol, ostalo len drevo zaklínené do seba ako mystická hrôza a radosť. Herodes konečne dobehol dieťa. A hviezdy v ten deň pohasli.
Zvonenie zvukov udiera a zaznie nový povel. Zvonenie zvukov udiera. Podlieham tomu rytmu, som otrokom rytmu. Ba opakujem si tú vetu. Hoci nechcem. Ja neviem nič opakovať. Rytmus je všade. To je ta lepšia časť toho, čo je. Okolo je kameň. A iné zlostné tváre, rovnaké ako moja. Nie sú zlostné, sú zaťaté. Sú len plné tmavej skalnatej farby. Raz by som sa niekoho chcel dotknúť, akú má pleť. Lebo nemajú pleť, je to kameň. Iba si to myslím, ešte som sa nikoho nedotkol. Môj chrbát je prirodzene ohnutý. Vždy je to poznať na chrbte.
Sú dva druhy rúk. Jedna je so mnou a druhá nie je. Veľmi silné farby farbia moju dlaň. Presakujú ňou. Moje ústa prosto mlčia. Čušia alebo vrčia, alebo obsahujú chválospev. Stále vidím tú stuhu ako klesá z miernej nebeskej výšky a klesá. Kreslí takú malebnú pinuetu, že to nemožno vypovedať.
Jedna starobilá homília hovorí, že dnes je na zemi tichosť. Priliš divná, než aby si ju autor nevšimol. Ale kdeže! Poďme odporovať. Zem je dnes plná ľudí, ktorí robia... proste všetko a nič, čo inokedy. Akáže tichosť! Akurát sa človek prekvapí na rádiu Devín, že niekto môže povedať, že potrebuje Krista. Teraz myslím na Víťazoslava Kubičku. Zvláštne, že mu to nezakázali.
Všetci sú v priepasti. Všetci sú zatvorení. Vrcholne znepokojivá správa posledného vydania dobre predanej knihy. Na úvod by sa malo doniesť drevo, je tu zima, urobiť oheň. Kameň je studený, steká po ňom voda. Aj tak neprídu na to, že okrem zimy sú aj tak olúpení.
Kontinuita Písmena v slove ako vo svojom vlastnom svojbytnom vesmíre. A pravdaže mimo neho. Nie je dôležité, či mu je rozumené. Existuje svojbytne, nevyhnutne. Ba niekedy postačí aj ozvena. Takouto hrou s písmenami je aj toto: vernisáž: vermisáž: ver-mi-sáž. To je problém jediného písmena. Čo potom na úrovni slova. Pravdaže ak nezaznie tvrdenie, že písmeno sa nemôže realizovať inak ako na úrovni slova. Vitajte na druhej ver-mi-sáži u MAXA. Počítačová grafika.
Normal 0 21 Vaše internetové senzory stoja pred novopostavenou virtuálnou galériou. Môžete ju volať napríklad U MAXA. Možno s Vami hovorí ľudská bytosť, obyvateľ vesmíru, alebo obyvateľ vesmíru, robot, počítač, mysliaca čipová bytosť s inteligentným procesorom, ktorá tvorí svoje vlastné umenie. Tak sa blogovo galériujte...... u Maxa. Pozerajte a neviďte, rozmýšľajte, diskutujte a nerozumejte. Izi.
