človek, ktorý si dokáže priznať svoj omyl. občas znechutený, ale inak vcelku spokojný Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Minulý rok sa nám, pospolitému plebsu v SR, dalo na vedomie, že tento rok bude supervolebný. Jednoducho : budeme mať kŕč v ruke (pravici či lavici) od toľkého sľubného vhadzovania lístkov do volebných urien. Tu sme volili europoslancov, za chvíľu budeme voliť krajských vicišpánov a to najdôležitejšie : v roku 2010 nájomníkov na Hradnom vrchu v Bratislave, čiže poslancov parlamentu.
Tiché, priam monotónne dni, popretkávané striedavými zrážkami z tepla, popretkávali zrážky a žvásty politické, v jednom sa týkajúce života radového človeka : v jazyku. Od začiatku septembra nám platí jazykový zákon. Och, prepáčte všetci na zemeguli, vo vesmíre, v našej slnečnej sústave, v iných galaxiách, že si malé Slovensko dovolilo zákonne chrániť svoj, aj tak módnym vplyvom angličtiny podliehajúci, jazyk. Prepáčte všetci, že sa niekto dovolil pozataviť sa nad tým, že v niektorých prípadoch sa napríklad také otvorenie výstavy na juhu SR deje v jazyku menšín, pričom štátny jazyk by ste pri jej otvorení čakali márne...
Pri zadaní slova Pentagon – Vrakuňa záujemcovi v internetovom prehliadači GOOGLE vylezie 1009 stránok so všetkým možným, čo sa o tomto (zatiaľ) obytnom hniezde lásky narkomanov s dílermi či prostitútkami v mestskej časti Bratislavy – Vrakuňa popísalo. Pokiaľ sa rozhodnete osobne niekoho navštíviť v blízkosti uvedeného objektu, celkom by bodla taká menšia výzbroj, lebo územie okolo Pentagonu (toho vo Vrakuni) pripomína bojovú zónu. Na vchodových dverách do diaľky svietia len mreže. Sklá si tieto dvere už totiž dávno nepamätajú. V teplejších dňoch je spoločníkom okrem kriku, buchotu, či pohľadov (zrejme tam žijúcich obyvateľov), pri ktorých človek nevie či ho chcú vyzliecť, okradnúť alebo rovno zabiť, aj už z diaľky človeka vítajúci celkom slušný neidentifikovateľný zápach...
Pokojné, slnkom zaliate prázdninové dni nám pokazil a „štipku“ adrenalínu nám vniesol náš „priateľ“ a horlivý „bojovník,“ snažiaci sa za každú cenu zviditeľniť. O koho ide?
V Dunajskej Strede sa hovorilo opäť na obľúbenú tému : autonómia juhu SR. Priznám sa, k tejto otázke pristupujem s chladnou hlavou a počúvam. Až na základe takéhoto počúvania zistím, či sa nad touto vecou oplatí rozčúliť. Odpoveď skúste nájsť z rozhovoru s Pálom Cséfalvayom, predsedom združenia Harmónia AT, ktoré má za cieľ dosiahnuť autonómiu juhu Slovenska:
Na svete sú síce kroky na kontrolu používania slovenského jazyka . Aké je jeho skutočné používanie v praxi? Tu je niekoľko postrehov nielen o jeho ovládaní z jedného mesta na juhu Slovenska...
A roztrhlo sa nám vrece s reakciami na zadržanie šiestich „maloletých Rómov,“ ktorým mali „21. marca 2009 príslušníci polície na policajnej stanici v Košiciach ponížiť dôstojnosť, hanobili rasu, ublížili na zdraví, spôsobili duševné a telesné utrpenie a vyvíjali hrubý nátlak na šiestich zadržaných rómskych chlapcov.“ Nóó, ale to už s tými demokratickými výzvami preháňame, nie? Skúsme si teda predstaviť, akoby sa zrejme mali, podľa signatárov podobných výziev, policajti správať. Hovoríme stále o policajtoch najmä z regiónov, kde zemiaky na poliach dostávajú nohy, stromy v chránených územiach Slovenského raja sa samé porúbu, či chatky sa samú otvárajú a osady vyrastajú na cudzom pozemku bez stavebného povolenia ako huby po daždi. Podobne berme v úvahu, že trestná zodpovednosť je stále (zrejme na škodu veci) od 14. rokov.
„Počet zamestnancov, ktorí pracujú bez oficiálnej pracovnej zmluvy a sociálneho zabezpečenia prudko rastie a je rekordný. Uviedla to vo svojej správe Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Podľa nej bez zmluvy pracuje na celom svete 1,8 miliardy osôb, čo je viac ako polovica pracovnej sily. Zmluvu so sociálnym zabezpečením má 1,2 miliardy osôb,“toľko správa z dennej tlače.
Čoraz častejšie a s väčšou intenzitou naberám presvedčenie, že čím je človek väčšia a drzejšia sviňa, tým väčší úspech v tejto „spoločnosti“ vie dosiahnuť. Začína to odmalička, u niektorých prvými krádežami, ignorovaním všetkých príkazov a zákazov, pokračuje to nejakým tým fetom, drogami, končí ich smrťou ako milosrdným vykúpením…
Hmm, kto by nielen v dnešnej mizérii nechcel mať nejakého bohatého strýčka Sama, ktorý by ho dedičstvom po sebe zabezpečil do konca života. V jednom z článkov na tomto blogu som písal, ako mi „dobrácki“ černoškovia poslali na mail list s oznamom, že som pracháč. Pokiaľ sa vám niekedy stane, že na vás po otvorení mailu vykukne list s oznamom o dedičstve, prečítajte si niečo fungovaní podvodov, tzv. „Nigérijských listov,“ ktoré fungujú s väčšími či menšími prestávkami od 90- tych rokov minulého storočia, a ktorého obeťou, zatiaľ ako čitateľ listu, ste sa práve stali...
A to som si myslel, že tohtoročná predprezidentská kampaň bude nudná. Postavy a postavičky, ktoré kandidujú, ma, priznám sa, nejako špeciálne neoslovili…
Marec - mesiac knihy, či aj marec - mesiac jedného výročia? Túto otázku si dávam po niekoľko rokov, keď vidím "menšiu" hystériu, akú sú schopní niektorí jedinci rozpútať.
A týždeň sa nám v našej gubernii začal (ako býva dobrým zvykom) opäť „svetovou“ senzáciou : Pali a Miki dostali poštou tri náboje a ešte k tomu ostré!!!
Slovensko sa stáva zvláštnou krajinou. Dokonca až takou, že mi, priznám sa, niekedy nestačí dych, čo po ňom lapám, keď si prečítam nejakú - tu „zaujímavosť.“ Najlepšie takú, ktorá má mať od predpokladaného myslenia ľudí v 21.storočí na kilometre ďaleko.
A s blížiacimi sa parlamentnými voľbami bola plebsu opäť naservírovaná ďalšia téma: kupovanie poslancov v našom parlamente. Istý poslanec v sebe našiel dostatok osvietenia, zrejme Duchom Svätým, aby čo-to šepol o morálnom dlhu voči svojim voličom a, aby sme sa nenudili, tentokrát malo ísť vraj o kupovanie poslancov. Na pripomenutie:
Stalo sa už akousi módou, že na Slovensku sa súkromné médiá stávajú doslova liahňou celebrít, čiže v ľudskej reči hviezd. Prečo tie úvodzovky? Nuž len z jedného prozaického dôvodu: žiadna z týchto nových high mi akosi nevonia ako hviezda.
Starý rok odišiel, nový prišiel. Pre mňa bol minulý rok aj v znamení hľadania odpovedí na niektoré otázky či miesta, kde by som mohol napísať pár myšlienok, pocitov... Našiel som blog na tomto serveri.
Krčmy, alebo ak chcete „štvorky“, majú svoju pointu. Okrem slušnej dymovej clony, vravy, pripitých „fajšmekroch,“ ktorí by si v tom – ktorom podniku mohli nahlásiť prechodné bydlisko, sa v nich vedú vcelku zaujímavé diskusie.
Majú zmysel pre humor, to sa im nesmie uprieť. Humor ale končí, keď zistíme, že ich snahy a úsilie sú myslené vážne. O kom je reč? O poslaneckých „srandistoch“ z jednej aj z druhej strany.
Pani A. sa v obchode stretne s pani B. a hneď spustí:"Všimli ste si slečnu X., má nového priateľa." Pani B. pohotovo odpovedá:" Že či! Veď je taký mladý. Ale toto..." Predmetom podobných reakcií bývajú páry, medzi ktorými je viac, ako iba bežný vekový rozdiel. Otázkou ale zostáva, čo je to bežný a čo nezvyčajný vekový rozdiel. Skúmať, aké boli vnútorné pohnútky toho, či onoho páru na začatie vzťahu, je vecou čisto subjektívnou. My sa môžeme len pokúsiť priblížiť, ako môže takýto vzťah vzniknúť a či sú naozaj roky medzi takýmito partnermi na príťaž...
