Až na malé odchýľky, ale tie môžeme vzhľadom k vekovému rozdielu takmer prehliadnuť. Inak je to to isté. Hodinové šantenie na kopci - úplná tma hore, pouličná lampa dolu. Spúšťanie na tisíc spôsobov a vám zarezonuje jeden. Vám a človeku po vašom boku. Mne a môjmu bratovi. Ale to sme o tom nevedeli, až kým...
"Napíšme sloh o včerajšej sánkovačke."
"Dobre," súhlasil prekvapivo ochotne Miško, hoci mal "až" jednodňové prázdniny.
Nuž sme sa do toho pustili, dali sme si časový limit desať minút a rozsah maximálne jednu A5. Potom sme si ich vymenili... a nestačili sme sa čudovať.
Večerná sánkovačka (autor: ja)
Večerné lyžovanie sme už obaja - Miško i ja - zažili. Ale takú večernú sánkovačku - to bola premiéra. Avšak stála za to. Spúšťali sme sa normálne aj dozadu, samostatne aj vo vláčiku. Vrcholom všetkého bola spoločná jazda na boboch. Trvalo síce hodnú chvíľku, než sme sa obaja do nich vtrepali - najmä s uskladnením mojich nôh bol problém, ale potom tá jazda, vážení! Miško to karoval na všetky hrby a jamy, a chýbalo naozaj len málo, aby sme neskončili ako dve vianočné gule zavesené na neďalekej borovici...
Večerné spúšťanie (autor: Miško)
Včera som sa bol spúšťať so sestrou KAČU. Vozili sme sa všeliako na boboch aj na lopate. Najviac sa mi páčilo ako sme išli na boboch spolu a največšia sranda bola keď si KATARÍNA prešla po ruke alebo nohe a keď si rachla chrbát a dnes povedala že má posunuté všetky kosti.
(zažité vo štvrtok, napísané v piatok, uverejnené v sobotu:-)
