Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(12)
(zdroj: http://www.profimedia.cz/search_creative.php?PHPSESSID=7u5goo36d)
Vyrovnávam si kríže. A cítim niečo zvláštne v ústach. Ešte raz mľasknem, či sa mi to náhodou len nezdalo, no cítim to naozaj. Hlina. Ale nechce sa mi ju vypľuť. Myslím na spolužiačku, ktorá nás ešte na gympli presviedčala, že v detstve každý jedol hlinu. Všetci sme sa na ňu pozerali, že akože o čom to točí a ona sa zakaždým na mňa otočila a povedala - že? Tak som jej prisvedčila, že hej, jasné. Každý keď bol malý jedol hlinu... A svedomie som si upokojovala tým, že veď isto každý, keď bol malý, jedol hlinu a isto aj ja, len si na to nepamätám.
Ešte raz sa zohýbam k zemi, či budem hlinu opäť cítiť. A zase. Zase ju cítim na jazyku, dokonca prehltnem. Aby som si pamätala, ako chutí hlina. Ako chutí zem.
(22/04/06)
