Zaľúbenci prechádzajú okolo nás. (Miško celú scénu konzumuje paštekový chleba.)
Mamina: „Íííí, tým obidvom šmakuje!“
Aj ona si odhryzne z paštekového chleba a po chvíli ešte dodá: „Zatiaľ sa mu na nej všetko páči, ale potom...“
A potmehúdsky zazerá s plnými ústami na tatina, ktorý sa dal vyprovokovať: „Ty si sa mi najviac páčila v tých žltých šatách.“
Mamina sa usmieva. Asi takým štýlom, že „viem, ktoré myslíš, ale tie veru vôbec neboli žlté“.
Tatino: „No..., v tých kockovaných. Aj žltá tam bola...“
Mamina, vysvetľujúco: „Boli také hnedé kárované, so žltým prúžkom. V páse boli strihnuté a mali tenučký opasok a drobné guľaté gombíky. Stáli 260 korún.“
V tejto chvíli sa montujem do rozhovoru aj ja: „Tati, šak čo ich teraz nekúpiš mamine, keď sa ti v nich tak páčila?“
Tatino: „Ja som jej povedal, nech si kúpi ten antikórový tĺčik na mäso.“
Mamina ukončuje debatu, posledné slová adresuje mne: „Vidíš, ako sa tie hodnoty menia!“ Ešte mrkne na zaľúbencov: „Aj jemu sa už na nej za chvíľu všeličo nebude páčiť.“
Všetci pozeráme smerom, ktorým odchádzajú. Tatino si (možno) ospravedlňujúco umýva ruky vo vode - prírodnej, Miško pije tú sirupovú, mamina a ja dojedáme chleba a zeleninové „príslušenstvo“.
Opona padá, ale predstavenie sa ešte nekončí.
Druhé dejstvo. O niekoľko dní neskôr, v interiéri nášho bytu. Večer, každý pri nejakej bohumilej činnosti. Miško spí. Mamina sa už tiež uložila, ale chytil ju záchvat kýchania.
Ja, z kuchyne: „Koľko?“
(Otázka smeruje na počet „kýchov“.)
Mamina, z postele: „Neviem, nepočí...hapčí!... nepočítam to.“
Tatino je v obývačke, sklonený nad otvoreným barom a hrkoce s fľašami. Nevenujem tomu pozornosť, až kým nepríde do kuchyne pre štamprlíky. Nalieva do obidvoch a ide do spálne: „No nazdravie! Tu máš trochu voľačoho bylinkového!“
Mamina si kýchajúc sadá: „Dech dám padne da úžitok.“
Zo spálne je počuť štrngnutie, ja sa v kuchyni usmievam, Miško spí.
Pred celým interiérom padá opona. Až teraz sa končí „predstavenie“. Vlastne pokračuje. Už 23 rokov.
Naši totiž práve dnes oslavujú 23 rokov spoločného života. Nech sú im teda hodnoty (pred)manželského života ľahké!
