Keď som vysýpala kôš, úplne navrchu kontajnera som zbadala rusko-slovenský, slovensko-ruský slovník v tvrdej čiernej väzbe. Prišlo mi ho ľúto. Asi tak, ako mi bolo ľúto minulý týždeň v Levných knihách tých autorov, ktorých diela predávali za deväť korún. Veď to nie je ani veľká zmrzlina... Tú ja milujem. A milujem aj knihy. Neviem, kedy sa to začalo, ale asi poriadne dávno, keďže sa na to nepamätám. A tak som tam stála nad tým otvoreným kontajnerom s vysypaným košom v ruke a zvádzala som vnútorný boj: vziať ten slovník alebo nie? Čo keď sa na mňa niekto z okna pozerá tak, ako sa aj ja pozerávam na "záchranárov"? Veď po rusky neviem ani čítať...
Nevzala som ho.
Dnes som bola opäť vyniesť smeti. Stretla som sa tam s dvoma "záchranármi". Žena si zrovna skúšala nejakú bundu.
"Dobrý deň! Tá vám ale sekne!"
Žena sa na mňa rozpačito usmiala a bundu prevesila cez bicykel. Už nakúpila.
"Prosím vás, mohli by ste mi pomôcť?"
Neverím vlastným ušiam. Ja som to povedala nahlas?! Im sa to zdalo byť rovnako neuveriteľné a tak sa len na mňa dívali s nemým úžasom.
"Včera som videla v tomto kontajneri takú čiernu knihu. Mohli by ste mi ju pohľadať?"
A už som ukazovala na kontajner, kde by ten slovník mohol byť. Žena ostýchavo pristúpila k nemu, otvorila ho a s pohybom "profesionála - záchranára" mi ho vytiahla na prvý pokus. Usmiala som sa na ňu a spokojná, ako som aj ja dobre nakúpila, som sa jej spýtala, či jej to môžem nejako oplatiť...
Toto by sa pravdepodobne stalo, keby som nebola zbabelá a plná predsudkov. Bola som síce vyniesť smeti, stretla som aj dvoch "záchranárov", žena si naozaj skúšala bundu a naozaj jej sadla. Lenže ja som popri nich prešla, akoby som ich ani nevidela. Vysypala som smeti a odišla. Až pri dverách mi napadol scenár záchrannej akcie "slovník". Čiže príliš neskoro. Sklamaná zo svojej ostýchavosti a spomalenosti som sa už len prizerala z balkóna, ako nasadli na bicykle a odišli "zachraňovať" niekde inde.
Možno by mi nepomohli a možno by tam tá kniha ani nebola. Ale možno áno. Takto zostane už asi navždy nezaslúžene ležať medzi smetím. No nie zabudnuto. Pre mňa zostane mementom...
(venované odvážnejšej márii lazárovej: jedna jediná kniha... )
