23. 4. 2007, 20:05
Chcem si zaplávať v repke olejke. Kvôli tomu slnku v nej.
25. 4. 2007, 02:32 (cca)
Trnava spí.
26. 4. 2007, 16:38
Bratislava kvitne. A rozvoniava všetkým tým rozkvitnutým.
18:25, pred autobusovou stanicou
V mysli si už kupujem lístok a hovorím: "Študentský, Nové Mesto. Dobrý deň." Donedávna som si pýtala s dodatkom "dobrý večer" a tak premýšľam, že kedy sa zmenil čas o tomto čase z večera na deň... To budú asi tie pomyselné hranice. Asi.
Bratislava stále kvitne. Nemá inú možnosť. Chvalabohu.
v autobuse, niekde za Trnavou
Neznámy pán, s ktorým sedím, sa dal so mnou do reči. A už sa rozprávame o Kanade, kotloch na biomasu, černoške a jej štyroch deťoch, o psovi Edovi, úradoch a nemeckých pivovaroch. Aj o nezamknutých autách na Islande. Dobre sa počúva. A tak premýšľam, prečo sa takíto ľudia rozvádzajú.
Možno preto, že "bez lásky všetko je nič".
28. 4. 2007, niekde medzi Kláštorom pod Znievom a Vríckom, niečo pred piatou
Míňame nádherné repkovoolejkové pole. Hovorím mu, čo som si zapísala o takomto poli a o kúpaní. Tak sa zastavujeme a vraciame sa k nemu. Je nádherné. Robí mi do neho cestičku, lebo repka farbí a moja takmerbiela sukňa by už nezostala ničím podobná tejto charakteristike. Chce si ma v nej odfotiť a ja hovorím, že nie, lebo by to vyzeralo, ako keby ma pristihol pri cikaní. Napriek tomu to urobil. A nevyzerá to ako pri cikaní. Skôr ako pri tom kúpaní.
29. 4. 2007, pri ceste na Beckovský hrad
Ako sa deti učia prechádzať cez rozum:
"Katarína, už som vymyslel, že čo zaberie, aby ma púšťali s vami von. Napíšem na lístok, že idem von a basta."
Ako to ale deťom potom hryzie svedomie: Majo prezváňa mamu a telefonuje s tatom. Aj keď stále rozpráva o svojom veľkom vynáleze. A nechápe "matky, ktoré takto púšťajú decká na cestu." On by to tak nedovolil...
