Milujem večer na tejto pláži, milujem oblohu s mesiacom naľavo za mnou, s ružovo-oranžovým sfarbením okolo, a hviezdami predo mnou a nado mnou a za mnou a s padajúcimi hviezdami na Slovensku.Rada si sadám do piesku s omočenými nohami a piesok sa lepí sám, „to samo“ a teraz to platí naozaj, nie ako keď som bola malá a niečo pokazila a že to samo, mami , to samo, tati a teraz sa to naozaj samo. Rada počúvam oceán, plieskanie rozbíjajúcich sa vĺn, vánok breeze (mám rada toto slovo) v mojich zachmotaných, ešte od poobedia mokrých, vlasoch, lebo tuto sa to tak dá, ísť o dve hodiny skôr do roboty a ľahnúť si na pláž a do vody a vidieť svoje nohy, nohy pod vodou, a uvedomiť si, že naozaj som asi opálená, ako povedali chalani dnes poobede v aute, naozaj som a no a čo, aj to sa samo, ja nechcem a slniečko samo od seba kreslí na mne, podľa sandál, podľa žabiek, sukne, kraťasov, podľa všetkého, a potom to všetko zarovná do plaviek, bikiniek, sexy bikiniek, ako povedala moja sestra z Thajska, sexy plaviek, zo second-handu, za 3.19$, lebo tie, čo som si sem doniesla z domu, boli priesvitné a to ja nemám rada, nerada sa odhaľujem, hanbím sa ako Libuše Šafránková v niektorom českom filme a potom porodila v kine alebo v divadle, ako naschvál, tak sa to stáva a my nevieme prečo, nevieme veľa vecí, napríklad ja teraz neviem, či spia floridské žraloky, práve teraz, teraz o 9:55 pm tunajšieho času, ja to neviem a neviem prečo mi napadlo, keď som stála s nohami vo vode, že ktovie, či spia teraz žraloky, a neviem, či budem vedieť nájsť to, čo som teraz popísala, neviem, lebo je tma, alebo prítma, taká príma tma, taká akurát, mám rada veci akurát – akurát dlhé, akurát krátke, akurát teplé, akurát studené – a toto tu je pre mňa také akurát a akurát mi dobre padlo stretnúť aj tých dvoch ľudí – muža a ženu – u nás v obchode, ktorí boli minulý rok v Poľsku a veľmi sa vypytovali, že ako dlho som tu, kedy budem odchádzať a že veď to už je tu, pozrel on na hodinky a moja manažérka povedala, že zajtra je môj posledný deň a že I´m not happy a ja som bola, lebo to povedala a povedala to práve tak, že I´m not happy a to je všetko, všetko, čo som mala v hlave práve doteraz, je toho akurát toľkoto a už mám chuť len kráčať po mokrom piesku a sem tam zacítiť šplechnúť vodu, slanú vodu, o moje nohy a vychutnávať si to, práve teraz, lebo to je môj posledný večer tu, na tomto mieste, ktoré mi bude chýbať, ale nie tak žalostne a bolestne, ale tak pekne, tak nostalgickynikdyviacpekne, no nebudem z toho smutná, len to budem mať navždy v mysli, v očiach (zatváram a otváram ich, aby som si to všetko vtlačila hlboko, hlboko do seba) a v srdci a budem rada z toho, že to tam mám a nebudem smutná, že tam nie som, lebo budem tam, kde byť mám, kde je moje miesto a viem, kde to je, teraz to už viem – DOMA – aj keď to môže byť hocikde a predsa nie.Milujem toto miesto a s týmto vedomím budem odchádzať, lebo v najlepšom treba prestať a tak som to aj urobila, už som sa prešla po mokrom piesku, nechala som si omočiť nohy a znova olepiť pieskom, a zavrela som oči a uvedomila si, že nebo je tak blízko, tak úplne na dosah a potom som odrazu povedala v duchu thank you a bola prekvapená, že som si to povedala a že som tak odrazu odišla od mora, len som prosto odišla a myslela na to moje thank you, že asi to vyjadruje to, čo mám práve teraz vo vnútri, vo vnútri môjho človeka, a že to je dobré, cítiť sa tak thank you a že som rada, že to mám tam vnútri a že to tu tak môžem povedať a že je naozaj za čo.
