06/23/07
Američanky cikajú rovnako. Len Hummery tu nevyzerajú tak veľko ako doma. A deti sa rovnako šľahajú o zem. A dospelí, keď si dajú do úst veľký kus zmrzliny, rovnako vťahujú vzduch, aby ich to tak nestudenilo.
Že by išlo fakt len o tie Hummery?...
06/24/07
Už len maximálne tri mesiace (pevne veríme v zdarné prebookovanie leteniek) a o takomto čase už budeme doma... Home sweet home...
06/24/07, 15:00 floridského času
Píšem môjmu Jankovi... Že ako prežil dnešný deň. A stále tomu nemôžem uveriť. Posielam esemesky z prítomnosti do prítomnosti, ktorá je pre mňa budúcnosťou a pre Janka minulosťou.
06/25/07
Ležím na pláži dole bruchom a cítim, ako sa do mňa opiera floridské slniečko (chrbtom otočené k Slovensku). A rozmýšľam, či tú hnedú farbu mojej pokožky slniečko vyťahuje zo mňa, alebo ju do mňa dáva.
07/08/07, 8:05 pm
Dnes som cestou do kostola stretla korytnačku. Moja sestra z Thajska mi dala ochutnať krokodíla. A v sobotu som mala chuť na rožok s maslom, horčicou a suchou salámou.
07/14/07
Je sobota poobede a ja som na ceste do roboty. Práve prechádzame okolo golfového ihriska. Bystrím zrak či neuvidím nejakú zatúlanú loptičku. Je mi tak úsmevne, lebo rozmýšľam nad tým, že keď budem mať voľno, môžem sa sem prísť previezť na bicykli a zopár si ich pozbierať. A z toho mi je tak smiešne. Doma, keď máme voľno, ideme na hríby. A tu plánujem ísť na loptičky...
07/17/07
Dnes, skoro ráno na pláži, som pri pohľade na rozvlnený oceán konečne pochopila rozdiel medzi kučeravými a vlnitými vlasmi. Dlho som stála, nechajúc si oblizovať členky vôbec nie dotieravou slanou vodou a pozerala sa dopredu do vĺn. Potom som sa pozrela doprava, a aj tam voda v nepravidelne pravidelných intervaloch narážala na breh. Naľavo to isté. Bola som fascinovaná. More bolo modré a na mnohých miestach sa prevaľovali vlny a voda zostávala speneno biela. Ale nie všade. Len miestami. A vtedy mi konečne došiel význam slova "vlnité".
07/21/07
Dnes som si spravila na obedovečeru cestovinu s darovanou zeleninou a hríbami. Bolo to yummi - yummi, ako hovoria Amíci, a ako musím hovoriť ja a hladkať sa po brušku, keď mi detiská dajú v škôlke ochutnať nejakú tú narodeninovú tortičku, vytvorenú z piesku a ihličia.
Ale... bola som trochu sklamaná, ako chutil ten môj obedovečerný karfiol. Chutil totiž žalostne rovnako, ako chutí na Slovensku, doma, od maminky...
07/22/07, 12:03 pm
Práve som skončila poobedňajšiu šichtu v zmrzlinárni. Ľavú nohu mám obliatu čokoládovou zmrzlinou. A vôbec nemám chuť si to umyť. Dokonca ma to teší. Tak pôžitkársky dostatočne. Nechcem si to umyť, chcem si ten pocit vychutnať aspoň tie dve hodinky, za ktoré prídem domov a potom si to umyjem. Alebo ani potom nie. Veď toto je Amerika!!! Mám čokoládovú nohu!!!
07/30/07
Nemyslela som si, že až v Amerike pochopím, čo sú to dobré bicykle. Slovenské bicykle! Tu sa vozím na takých tragačinách, že dovidenia-dopočutia. I miss my bike! Môj úžasný bicykel so šiestimi prevodmi a s fungujúcimi piatimi... Môj bicykel podľa Janka s nebrzdiacimi brzdami... Môj bicykel za 2000 korún z Metra darovaný na Vianoce a schovávaný Ježiškom u susedy v byte... Môj červený bicykel... I love my bike!!!!!
(to be continue)
