Včera večer som sa vrátila z poslednej (áno, poslednej, nie ostatnej) dovolenky s našimi v slobodnom stave. A myslím na to často. Napríklad vtedy, keď som otočila po polnoci 31. júla list kalendára na stranu s nápisom august. Že je tu mesiac, kedy sa budem do polovice volať Stehlíková a od polovice Mišková. Myslím na to, že sa budem musieť naučiť podpisovať a po obrade v kostole myslieť na to, že už nie som Stehlíková. A viem, že si v tom kostole, pri oltári, kam sa chodí podpisovať sobášny list, spomeniem na Evu Braunovú, ako po sobáši napísala na riadok novomanželky veľké písané B a potom ho prečiarkla a napísala Hitlerová. Nechcem na ňu myslieť, ale viem, že mi to napadne. Hovorím si, že je tu mesiac, kedy darujem svoje panenstvo a je tu dokonca biologická šanca, že by som mohla poslednýkrát menštruovať a potom až za deväť mesiacov. Aj keď si to tak neplánujeme, ale tá biologická šanca tu je. A doteraz nebola.Zajtra ráno otočím stranu stolového kalendára a bude tu TEN týždeň a v ňom TEN deň. Končím rozhovory slovami "vidíme sa" a mnohí k tomu dodávajú "na tvojej svadbe". Lebo už to bude čoskoro tu.Hovorím si, že už budem iba šesť dní "mladá slečna, zlatino, slečinka". Potom už bude zo mňa - aspoň na papieri a podľa obrúčky - mladá pani. Aj keď viem (a dúfam), že to bude ešte dlho trvať, kým ma budú oslovovať pani, pretože tak nevyzerám. Lebo aj keď sme s Miškom spolu, jeho rovesníci nevedia, či mi majú tykať alebo vykať. Pretože som väčšia ako oni, ale to už dlho nepotrvá, za chvíľu ma prerastú a budú mi ešte chvíľu tykať, lebo potom budú oni najväščí kingovia a ja ešte nebudem ani mladá pani, ani teta.V pondelok som žehlila horu rodinnej bielizne a vedela som, že ju nestihneme do 16. augusta zašpiniť, oprať a znovu ožehliť. Že sa už niektorých kúskov oblečenia dotýkam naposledy.Prežívam dni, kedy intenzívnejšie myslím na veci posledné aj prvé, na nikdy a navždy. Necítim ľútosť ani extatickú radosť. Pretože tak to v živote chodí, pretože Všetko má svoj časa každé počínanie pod nebommá svoju chvíľu:Je čas narodiť sa i čas umierať,čas sadiť i čas vytŕhať zasadené;čas zabíjať i čas uzdravovať;čas búrať i čas stavať;čas plakať i čas smiať sa;čas horekovať i čas radovať sa;čas odhadzovať kamenei čas zbierať kamene;čas objímaťi čas vyhýbať sa objímaniu;čas hľadať i čas strácať,čas zachovať i čas odhadzovať;čas roztrhať i čas zošívať,čas mlčať i čas hovoriť.Čas milovať i čas nenávidieť,čas vojny i čas pokoja. (kniha Kazateľ, 1. - 8. verš)
