Narodil som sa v minulom storočí v inom spoločenskom zriadení. Žil som v štyroch rôznych štátoch, v dvoch rôznych mestách. Od detstva som vyrastal v katolíckej rodine. Som presvedčený, že všetci ľudia sú dobrí. Viem i to, že všetko skončí dobre. Ak sa niečo javí, že má zlý koniec, znamená to len to, že sa to neskončilo.Občas pytliačim za hranicami svojich možností, no len preto, aby som spojil nezlúčiteľné a zlúčil nespojiteľné.No najmä spolu s Pilátom chcem hľadať odpoveď na otázku: "Čo je pravda?" Lebo viem, že len Pravda nás oslobodí. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Znova sa pripomínam. Po dlhšom čase. Až dnes som však na mieste, kde sa mi tak dobre píše. Hoci viem, že znova sa ozvú niektorí a napíšu mi, že píšem o ničom. Ba z chybami. Vopred chcem tým všetkým poďakovať. Za akékoľvek reakcie.
Nájdu sa ľudia, ktorí si protirečia. Sú však i takí, ktorí vedia obhájiť všetko. Niekto má pocit, že je už aj tak všetko prehrané, iný vie, že ho čaká len víťazstvo.
Väčšina z nás ľudí netúži byť nešťastná. Málokto má rád bolesť. Zriedka sme radi v zlej spoločnosti.
Nedostatok lásky nám často zakryje oči rúškom strachu, beznádeje. Ľudia strácajú význam hodnôt a majú prevrátený rebríček hodnôt. Tých, ktoré jediné vedia dať človeku šťastný život.
Obľúbená rozprávka má svoj úvod, stred, i zvonec. Každý príbeh sa začína s oboznámením sa s jednotlivými postavami, vecami, či inými prvkami, ktoré majú v deji svoju nezastupiteľnú úlohu.
V minulosti možno až vizionári. Nie vždy boli pochopení. Boli však tu. Sú tu aj dnes. Normálni ľudia s obyčajnými životmi. Len občas s nenormálnym správaním.
Ak miluješ, máš veľký problém. Vyriešiš ho jedine tak, že buď prestaneš alebo budeš milovať ešte viac.
Júl a august. Dni letných prázdnin. Okamihy, v ktorých máme právo zabudnúť na starosti všedných dní. Avšak tieto dni nesmú byť prázdne.
Som vďačný za nové vlaky, ktoré premávajú na trati Bardejov - Prešov a späť. Mám v nich prístup na wifi a aj môžem mať svoj tablet v nabíjačke, čo mi umožňuje jednoduchšie písať tieto články.
Ak máme problém, vyhýbame sa zaužívaným riešeniam, ktoré sú často zdĺhavejšie, ako praktizovanie rôznych liečiteľov. Najlepší sú tí, ktorí uzdravujú pomocou jedinečných zážitkov.
Každý z nás má svojich rodičov. Máme ocka ja mamku. Iste, nie vždy s nimi súhlasíme. Ale vedomie toho, že tu sú robí svet znesiteľnejším.
Nie každý deň svieti slnko. V bežnom živote je dokonca často omnoho viac dní, keď je zatiahnuté. Ba sú dni, keď je tma.
Kedysi sa ľudia tešili na to, keď mohli byť spolu s ľuďmi, ktorí sa milujú. Dnes sa nad ľudstvom akosi zmráka.
Keď nie sme tam, kde chceme byť, často mávame pocit, že nie sme nikde. Vtedy, keď všetko sa na nás rúca, prajeme si len jedno. Pokoj
Keď sme boli malí, fascinovali nás autíčka. Mnohí chlapci sa s nimi hrali. Teraz sa hrajú s autami tiež. Tieto sú však väčšie, rýchlejšie, ale aj nebezpečnejšie.
Dnes máme svoj deň. Úžasný a jedinečný. Nepozastavujme sa nad čiastkovými neúspechmi, lebo koniec bude krásny.
Keby som bol krajší, múdrejší, bohatší, ... Určite by som bol šťastnejší, spokojnejší, radostnejší, ...
V jednej pesničke, ktorá má už niekoľko rokov, sa spomínajú psy, ktoré sa bránia útokom. Nerobíme to niekedy aj my?
Hľadať neznamená ešte aj nachádzať. Rovnica môže byť i nerovnicou. A ideálom sa občas stáva aj nesympatické riešenie.
V poslednom čase je to asi jedno. Veď všetko sa dá kúpiť. Mnoho vecí zrušiť. A klamať je najľahšie. Aj najhoršie.
