Na úvod krátko k pojmu "postsovietske siroty". Týmto konceptom totiž od rozpadu Sovietskeho zväzu žijú mnohé politické špičky v Rusku, čo sa zvýraznilo najmä po príchode Putina k moci. Ten sám popísal túto udalosť ako "najhoršiu geopolitickú katastrofu 20. storočia" a tragédiu pre Rusov, ktorí sa razom ocitli v niečom inom - mimo sveta, ktorí budovali tisíc rokov (boľševici prišli k moci v roku 1917 - zvláštne prepočty). Človek by sa na tom možno aj usmial, ak by tento naratív nepresahoval hranice domácej ruskej propagandy. Dôkazom toho sú nedávne vyhlásenia Sergeja Viktoroviča Lavrova, neoblomného šéfa ruskej zahraničnej politiky:
Takže NATO je len umelým projektom, ktorého cieľom bolo osvojiť si osirelé štáty bývalého Východného bloku. Premenením na drobné, aj my sme len krajinou, ktorá nevie, čo chce, nemá nikoho, nevie sama za seba rozhodovať a je nechaná napospas osudu. Musí jej byť pridelený rodič, otec alebo matka - najlepšie "Matička Rus"...
Prieskumy, s ktorými sa teraz razom roztrhlo vrece, ukazujú známu vec, a to, že Slováci sa prikláňajú k Rusku, lepšie povedané k predstavám o ňom, asi najviac z krajín V4... Do akej miery sa však jedná len o tendenčnú nenávisť k Spojeným štátom, prieskumy neriešia. Z mojej osobnej skúsenosti si však trúfam povedať, že táto predpojatosť kráča ruka v ruke s vyššie spomenutou nenávisťou k všetkému americkému.
Odpovede respondentov sú čisto citové a možno by som sa ich nehanbil prirovnať k platonickej láske malej žiačky/žiačika k učiteľovi/učiteľke. Toľko k mentálnej výbave nemalej časti nášho národa. Naratív spomienok na časy komunizmu, spolu s romantickými predstavami Štúra, Kollára, posilnené senilnými názormi Čarnogurského a primitívnymi koncepciami Blahu a jemu podobných, sú palivom lásky, ktorá nikdy neexistovala a nefungovala!
_____________
Žiaden národ totiž cielene nevyhubil toľko Slovanov ako Sovietsky zväz!!!
____________
Ale to je už asi pre niektorých ťažká história. V samotnom Rusku je natoľko smutná a zakrývaná - zrušenie neziskovej organizácie obetí Stalina je toho jasným dôkazom.
Ale späť k tej prosperujúcej krajine. Slováci majú pamäť "dedka Alzheimera". Už zabudli, prečo sme sa po rokoch novodobej izolácie pridali k západu. Prečo? Chceli sme byť bohatší, lepší, viac využívať svoje schopnosti a mať z nich úžitok. Preto je otázka z úvodu jedinou relevantnou vecou, na ktorej skutočne záleží. My tu namiesto toho riešime, či si dáš radšej mekáč alebo boršť, či sa ti viac páči Boeing alebo Antonov. A zatiaľ, čo sa tu hráme na biele alebo červené hviezdy, vlak nám uteká. V očiach spojencov, ktorými sme sa stali, aby sme tu už viac nemuseli riešiť tanky v uliciach alebo na východných a južných hraniciach, strácame kredit. Skáčeme z lietadla a padák sme si zabudli - nie na palube ale niekde dole v sklade, niekde v čase spred roka 1989!!!
O tom je celá táto debata. Takmer polovica národa tu počúva hlupákov a nehanebné hyeny, ktoré slintajú po moci. Využívajú pri tom emócie, pocity, zlobu a celú plejádu mentálnych zbraní, ktoré sú typické pre krajiny diktátorov, totalít a iných nedemokratických konštruktov.
Je to začarovaný kruh...cesta do izolácie a chudoby - chudoby hmotnej aj duševnej!
Na záver ešte jedna otázka, ktorá by mohla byť súčasťou podobných prieskumov: "JE SLOVENSKO SIROTOU?"
Neviem ako vám, ale mne už samotná otázka dvíha žlč...
