Stretať sa doslova pár dní pred parlamentnými voľbami s lídrami politických strán, s cieľom vízií budúcej spolupráce a bez toho, že by si chcel byť súčasťou kampane? Tak tomu sa hovorí s úctou "detinská naivita". Na Slovensku navyše žijeme predvolebným obdobím, v ktorom je polarizácia spoločnosti skrz naskrz v takej miere, že aj voľby 1998 oproti tomu vyznievajú ako demokratická stabilita a samozrejmosť. Škoda, že si to vopred neuvedomil aj komisár pre deti, ktorého post, aj keď volený poslancami, je deklarovaný ako výsostne apolitický.
Uhríkove hry
Kameňom úrazu sa stalo stretnutie s lídrom strany, ktorá hlása nenávisť a porušovanie základných ľudských práv a slobôd. Ide navyše o lídra strany, ktorá pre svoje ambície neváha použiť všetky prostriedky manipulácie, vnášaním strachu a predstieraním všetkého možného; s cieľom zakryť svoje neonacistické myslenie. Komisár pre deti zjavne nepochopil, že keď sa členovia neofašistickej strany infiltrujú do Zväzu protifašistických bojovníkov, tak rovnako využijú aj stretnutie s ním. Stačilo si len všimnúť jeden z billboardov, v ktorom Uhrík brojí za zrušenie mimovládok. aj keď neskôr svoje billboardy čiastočne upgradol, práve mimovládne organizácie tvoria gro spolupráce s komisárom pre deti. Rozum sa zastavuje pri myšlienke, že Mikloško sa takto laxne a naivne vtiahol do role "užitočného idiota".
Extrémny politický aktivizmus mimovládok
Nie je žiadnym tajomstvom, že zvolenie Jozefa Mikoška do pozície komisára pre deti bolo od samého začiatku sprevádzané vlnou nesúhlasu, ako zo strany niektorých politikov, tak aj samotných mimovládnych organizácií. Dôvodom bolo otvorené kresťanské presvedčenie a z toho vyplývajúce predsudky, ktoré mali nového komisára vopred diskvalifikovať. Nápadne sa to podobalo honu na prvého ministra zdravotníctva Matovičovej vlády, Marek Krajčího. Chyba, ktorej sa teraz Mikloško dopustil, tak opäť otvorila možnosť vytvorenia politického tlaku na jeho odstúpenie, aj keď jedným dychom bolo dodané, že sa nedopustil politickej chyby. Išlo vraj len o morálne zlyhanie (s čím sa možno dá čiastočne súhlasiť, aj napriek tomu, že očividne nešlo o cieľavedomú snahu o spoluprácu s fašistami). Znepokojujúcim faktom je ale skutočnosť, že politický tlak na odstúpenie vyšiel z radov samotných mimovládnych organizácií, a to tiež len tri týždne pred parlamentnými voľbami. V tomto predvolebnom chaose sa však akosi stráca zmysel podobnej antikampane; ledaže by slúžila na odstránenie jeho samotnej osoby, z dôvodu predsudkov na základe náboženského presvedčenia. Úprimne verím, že tomu tak nie je.
A zase len užitoční idioti
Otázne je aj, do akej miery prislúcha mimovládnym organizáciám prílišný politický atavizmus a to najmä, ako bolo spomenuté vyššie, v čase extrémnej predvolebnej situácie, v ktorej je polovica národa stratená v bludoch manipulácií, konšpirácií a hlúposti. Znova si totiž predstavme ten Uhríkov billboard o stopnutí financovania mimovládnych organizácií, bez ktorých práce by štát v sociálnej rovine dozaista skolaboval. Ak si predstavíme myslenie voliča, ktorý je nainfikovaný dezinformáciami a teraz počuje o tom, že komisára chcú odvolať len preto, že sa stretol s lídrom politickej strany (s lídrom, ktorý je síce neofašista, ale demokraticky zvoleným poslancom...dokonca poslancom Európskeho parlamentu!), a ak tento líder politickej strany tvrdí, že spoločne s komisárom zastavia to "zlo zo Západu".... A teraz si ešte predstavme, že ten človek verí, že všetky tieto mimovládne organizácie financuje LGBTQI+ a Soros, tak ho táto situácia len posilní v jeho presvedčení.
Uhrík vyhráva, šikovne hrá svoju hru. Mimovládky a niektoré médiá sa tiež, podobne ako komisár Mikloško, stali užitočnými idiotmi...
