Tento článok je o fantastickej kapele, ktorá aj v nedôstojných podmienkach, pri totálne spackanej organizácii a neakceptovateľných okolnostiach dokázala vytvoriť fantastický zážitok mnohým zúčastnením. Tento článok chce byť aj dôkazom toho, že aj napriek brutálnej hanbe a neustále číhajúcej katastrofe sa dokážu nájsť vtipné a úsmevné situácie a príbehy, ktoré s človekom ostanú až do smrti. Ale pekne poporiadku...
Ach, zas ten nešťastný Zvolen
Áno, po super zorganizovaných koncertoch Helloweenu v Košiciach a Iron Maiden v Bratislave (obidva koncerty vo vnútri) sme totálne zabudli na katastrofálnu organizáciu zo Zvolenskej Slatiny. Vtedy zlyhali pípy na pivo... Nie, nešlo len o pivo - ani k normálnej vode sa človek nevedel dostať takmer hodinu. Bolo vyše tridsať stupňov a dá sa konštatovať, že len zázrakom nikoho nevyplo. Duo Hammerfall a Helloween však predviedli takú fantastickú show, že na frfľanie takmer nezostal priestor. A áno, porucha obsluhy je niečo, čo sa môže stať (aj keby nemalo) - ale život je už raz taký.
A tak sme sa po super zorganizovaných koncertoch znova vybrali dovnútra - aj keď sme vedeli, že zimný štadión vo Zvolene ešte pamätá sovietsku okupáciu...že to nie je moderná hala, hodná hokejovej krajiny.
A preto, ak skúsenosť zo Zvolenskej Slatiny označíme za nebezpečnú hru o zdravie - o cestu Saharou, sobotňajší koncert vo Zvolene bol presným opakom - takmer arktickou skúsenosťou. A mnohí si možno domov odniesli aj prechladnutie (týmto želám skoré uzdravenie!!!).
******************************
Ku spackanej organizácii vo Zvolene sa určite dostanem - ak nemáš chuť čítať moje predkoncertové zážitky, tak skroluj nižšie!
*******************************
Pred koncertom
Vyčerpaný z predchádzajúcej noci (stužková super triedy) cestujem vlakom a podriemkavam. Presun je akosi príjemný, hreje ťa radosť z toho, že zase uvidíš jednu z top svetových kapiel a spolu s ňou osláviš ich krásne 40. narodeniny.
Vo vozni sedí týpek v metalovom tričku a tak sa púšťame do reči. Aj on je unavený, ťahal nočné. Našťastie sa však mohol lepšie vyspať cez deň. Je to týpek s výrazne neupraveným strniskom a bradou v copíku. Vyťahuje rakúske pivká a my teda máme skutočne veľa tém na bohatý rozhovor. On ide na koncert W.A.S.P., keďže ich, na rozdiel od Helloweenu ešte nevidel. Kecáme o spomienkach a divokých zážitkoch. Je to týpek. Nápadne mi pripomína istého Mira z Kysúc, ktorý sa nikdy neunaví, nakoľko je zvyknutý stáť 12tky pri sústruhu. Aj tento nový „kamoš" je podobný typ. Aby bol v prvom rade pred pódiom, je ochotný čakať aj osem hodín... Podobní machri majú môj rešpekt.
Ja už musím vystúpiť a tak sa lúčíme. Pozdravujem ho a rovnako aj Mira z Kysúc.
Nečakané stretnutia
Po príjemnej ceste autom sme na mieste, ubytovaní a pripravení. Prejavuje sa moja nerozhodnosť a ja neviem, čo si mám obliecť. Teplota bude isto nižšia, ale aj tak idem do ľahšieho outfitu - s tričkom, náhradným tričkom a ľahkou nepremokavou bundou. Ešte netuším, aké prorocké bolo obliecť si ju.
Kráčame do centra a po dobrom obede sa vyvaľujeme na terase obchodného centra. Posledné slnečné lúče ešte stále dokazujú svoju silu a my priam blažene nasávame svetelnú energiu. Kecáme o Helloweene. Brat počas komunizmu len tajne sníval, že ich raz uvidí, dokonca ani nedúfal. Realita zločineckého režimu a totálnej neslobody....a zrazu sú opäť tu!
Márne hľadáme voľný podnik, ale po pár pokusoch sa nám to darí. Je tam nesmierne narvaté a dusno. Zrazu stretáme týpkov z nášho mesta. Ja ich nespoznávam a oni mňa už tiež vonkoncom nie. Veď naposledy sme sa stretli, keď som mal 16 rokov a na ihrisku sme sa s radosťou dokopávali a niekedy aj takmer pobili (mestská futbalová liga bol masaker). Nechápu, že už nevyzerám ako tínedžer - oni sa až toľko nezmenili. Stratili síce vlasy a iní zošediveli; vlasy však nemám ani ja... No nič, čas pokročil a je už takmer šesť - majú otvárať brány štadióna.
*******************************
Už sa dostávame k jadru smutného príbehu (s dobrým koncom)
******************************
Meškanie s otvorením a hustý dážď
Po tmavej ceste priemyselnou časťou, kde nám úsmev vyčarujú mávajúci policajti, sa pomaličky blížime k staručkému štadiónu - ľudovo nazývanému šopa.
Pomaličky začína popŕchať, ale nám to vôbec nevadí. Už z diaľky predsa vidíme ľudí - sme na mieste! Po príchode však zisťujeme, že obrovský dav ľudí sa vôbec, ale vôbec nehýbe. Začína husto pršať a spredu sa ozývajú prvé nespokojné hlasy. Hrdo si zapínam nepremokavú bundu (teraz nastala jej obrovská chvíľa). Bundu má našťastie aj brat. Mnohí však nemajú také šťastie. Buď majú oblečené len mikiny, alebo bundy bez kapucne. Nervozita stúpa. Zahraniční návštevníci sa pýtajú, že čo sa deje a či je to tak vždy. Zaznievajú skeptické hlasy na adresu našej domoviny a sem-tam aj konštatovanie toho, že sa niet čomu čudovať, keď sa pozrieme na totálne nekompetentnú politickú elitu. Hovoríme si, že teda asi otvárajú až o 18:30. Je to síce kruté, ale predsa organizátor za dážď nemôže. Mnohí však už strácajú trpezlivosť, cítia stekajúci dážď pod ich oblečením.
Brány však zostávajú zatvorené aj po pol siedmej a to už vytvára nebezpečné reakcie. Počujeme prvé vulgarizmy, lietajúce plechovky a hukot kyvácajúceho sa plota. Mechúr volá o pomoc a tak odskakujem za zaparkované autá, do ktorých ma dav miestami takmer vytláča. Všimnem si medzeru medzi stromami a volám brata. Ten ma rýchlo nasleduje a spolu s ním aj obrovská skupinka ďalších ľudí, ktorí inštinktívne reagujú na môj pohyb. Práve pohyb je to, čo v tomto dave neexistuje.
Vtedy chápem, že tento dav má potenciál konať pudovo - čo je prvý znak davovej psychózy! Desí ma to a mlčky sa snažím sledovať situáciu okolo nás. Nikto predsa nechce, aby na jeho hlave pristála plechovka alebo nebodaj sklenená fľaša. Tie však našťastie prestali lietať - čakajúci evidentne všetko v hneve vypili.
Samozrejme nie každí je agresívni - drtivá väčšina len s nemým úžasom trpí.
Pred bránami
Moja skratka bola bingo. Teraz už stojíme úplne pred zatvorenou bránou - zamknutým plotom. Vidíme pohyb niektorých ľudí vo vnútri, čo nikto nechápe. Existuje snáď iný vchod a my tu len tak čakáme? SBS reaguje na útoky na plot, snaží sa ho nejako držať na mieste. Je už takmer sedem hodín a niektorí ľudia, premoknutí do poslednej nitky, čakajú v hustom daždi už viac ako hodinu. Pozerám na hasičské auto a na v ňom schúleného hasiča. Ten jasne chápe, že toto je poriadny problém, ktorý má potenciál na katastrofu. Je tam skrytý - bojí sa, že si ho niekto všimne, ako sedí v suchu. Našťastie nikoho nenapadlo nastúpiť mu do auta.
Stále viac ľudí skanduje vulgarizmy, zaznievajú vyhrážky. Niektorí SBS tiež strácajú nervy. Zrazu počujeme čosi o chýbajúcich čítačkách QR kódov. To sa mi asi sníva...ale veď hej - problémy môžu nastať. Ale bohužiaľ nemáme žiadne oficiálne vyjadrenia.
Dobytok a žiadna kontrola
V tom prichádza týpek s obrovským imbusákom a otvára plot. Asi pochopili, že toto sa nedá udržať v pokoji. Dav nás tlačí na plot, ale našťastie to nie je až také zlé, ako by mohlo. Väčšina ľudí je jednoducho rado, že môže ísť dovnútra. Cesta síce vedie cez malý otvor (dáke dvojdvere), ale nedochádza k panike. Chystám si lístky, ale nemám komu ich ukázať. Zvnútra ktosi kričí (zas ten s imbusákom), že to treba zatvoriť?!?!?!? Zažil som už všeličo, ale toto bol prvý koncert, kde som si mohol zobrať teleskop, dáždniky, basu piva, demižón domáceho alebo rovno desať kamarátov bez lístka...
Inštinktívne smerujem k bufetu, kde našťastie nájdeme „tekutý sveter".
Nebezpečný vibe
Nervozita panuje aj vo vnútri. Verbálne útoky na SBS a organizátorov, ktorí často nevedia poradiť. Z plochy pre státie sa vracajú nahnevaní vlastníci Golden circle (státie pred pódiom), ktoré neexistuje!!! Stačí málo a toto sa môže premeniť na hromadnú bitku. Mnohí majú skalný výraz tváre a narážajú ma ramenami. Nechápem a radšej zase idem k okienku na bufet (ešte je zima). Schody sú aj tak upchaté a hrozí tlačenica s fatálnymi následkami. Navyše sa prejavuje realita „starej šopy", kedy do nitky zmoknutí ľudia pociťujú nepríjemný chlad, ktorý na starých štadiónoch panuje.
Hneď si všímame aj iné nedostatky. Ľadová plocha nie je úplne zakrytá, niekto sa tam vytrepal na ľade. Všadeprítomný chaos trošku zmierňuje super predkapela. My si ju však do veľkej miery užívame v rade na bufet a pred ním. Máme pocit, že je tu takmer dvakrát prekročená kapacita a pochybujeme, či sa vôbec dostaneme dole na plochu (tieto predpoklady sa našťastie nenaplnili)... Zabudli však odmontovať sieťku a plexisklá. Cez ne nebolo nič vidieť a navyše na niektorých miestach zrejme spôsobili aj zhoršenie ozvučenia. Bolo to cítiť, nakoľko hore - pri bufete - sme počuli čírejšie.
Helloween roztopil všetky ľady
S jeho príchodom, ktorý sme už sledovali z plochy na státie, akoby z veľkej časti odpadlo všetko zlé. Bolo mi ľúto ľudí, ktorí po zmoknutí sedeli a aj tých, ktorí nemali možnosť hýbať sa alebo použiť značne hrubý „tekutý sveter" a všetkých tých, ktorí zúfalo žmýkali premočené oblečenie na záchode a sušili ho na radiátore. My sme však už boli v prevádzkovej teplote. O teplote sa hneď zmienil aj spevák, ktorý už zrejme vedel o neskutočných problémoch, ktoré kľudne mohli spôsobiť katastrofu a zrušenie koncertu. Helloween zahral neskutočne, priniesol tú správnu náladu a energiu - vyčaroval radosť. Setlist bol nabitý. - priniesol klasiky aj nové skladby, krátke vypaľováky, ale aj dlhé songy, agresivitu, ale aj akustické balady...
Helloween jednoducho nesklamal a to je to hlavné!!! Boli jednoducho úžasní!
Ešte niekoľko top top momentov, ktoré vyčarovali radosť a úsmev
Týpek pri bufete nám odporúča ísť na záchod - je tam zaručene najteplejšie. Mal pravdu - mnohí tam sušili a žmýkali veci:-))))
„Nedáme si predsa pokaziť koncert tými zas*tými organizátormi...sme predsa metalisti!" - mal pravdu. Super sme si pokecali a potešili sa:-))))
„Nabombuj mu na nos!" - s úsmevom ma povzbudzoval týpek, keď nejaký agresívny týpek do mňa narazil ramenom. Zdvorilo som odmietol s tým, že ovládam bojové umenie. Od tej chvíle som požíval značný rešpekt a získal som prednostné miesto v rade na bufet:-))))
Jedna pani alebo slečna takmer zletela zo schodov a našťastie som ju prichytil. Tie krásne oči a slová ďakujem ma zahriali viac ako „tekutý sveter" :-))))
Pri pesničke HEY LORD (nakoľko som veriaci) som tak skákal, že mi z vačku vyleteli doklady aj mobil. Zrazu mi ho doniesla jedna všímavá a ohľaduplná pani - ďakujem jej moc!!! :-))))
Mechúr sa ozval a tak som jednu pesničku strávil na WC - spievali sme všetci „cikajúci" (a že muži nevedia robiť dve veci naraz) :-))))
Na konci som absolvoval skákačky s mnohými okolostojacimi - je super mať radosť pri kontakte s totálne neznámymi ľuďmi - boli ste super :-))))
Cesta na hotel bola dlhá ... :-))) Už nikto nehrešil - mnohí chceli myslieť len na túto super kapelu - tá nikdy nesklame!!!
A tekvičky - nabudúce prosím pozor na promótera!
A hlavy hore, všetkým fanúšikom želám, aby si pamätali len na to dobré - život je príliš krátky na to, aby sme sa zaoberali tým zlým - však navôkol je ho totiž neskutočne veľa!
