Tento príbeh nie je vytesňovaním krutej reality tragédie ľudských životov, v ktorej sme sa ocitli druhýkrát, a to takmer v jednom týždni (a takmer v jednej ulici). Naopak, tieto dni nenechajú chladným žiadneho citlivého človeka. Veľa z nás prežíva ťažké obdobie a chce kričať. Rovnako to vnímajú už aj mladšie deti v škole...cítia, že svet sa akosi zbláznil. Svet je ale rovnaký, len to zlo sa priblížilo - najprv k našim hraniciam a teraz už aj do našich ulíc. Je večné. Rovnako večné je však aj dobro a na to by sme nemali zabúdať.
Tento príbeh nazvem prvým. Stal sa v ráno toho smutného stredajšieho dňa. A začal slnkom.
Každý deň mám tu česť vítať príchod slnka, ktoré je pre nás jednou z mála istôt. Je to posol radosti a príležitosti žiť nový deň. A aj keď rána bývajú nezriedka ťažké, slnko ich vždy vie do istej miery okrášliť. V ten deň však bolo zvláštne. Akoby sa mu ani nechcelo vyjsť spoza nízkej pochmúrnej oblačnosti. Razom sa však predralo a bolo krvavo červené. Impozantný obraz sa po chvíľke skryl do závoja a tak som upriamil kroky na cestu do práce.
V tom som zbadal siluetu bezdomovca. Jeho majetkom je len nákupný vozík a kvantum igelitiek. Ktovie, čo v nich skrýva...?
Sedel pod mostom a videl som ho tam prvýkrát. Určite by som si ho bol všimol. Toto miesto sa očividne stalo jeho útočiskom. Pred sebou mal akúsi panvicu a hrnce. V ušiach mi po dlhom čase hrala hudba. (Objavil som Ameriku - hudba fakt naštartuje ráno. Takmer akoby som sa vrátil do pubertálnych čias. Slúchadla boli vtedy môj najväčší priateľ a tvrdá muzika často útekom od reality.) Frčal som rezko... Keď tu zrazu...
Znova to prišlo a ja som spoznal nového priateľa. Viem, nemôžem mu pomôcť stopercentne, ale o jedlo sa rád podelím. Zastavil som, zhodil slúchadlo a ponúkol som mu moju výdatný desiatu.
"A nebude vám chýbať?"
Bola to tá najkrajšia vec, akú som počul za veľmi dlhé obdobie. Usmial som sa...
"Ďakujem vám a želám vám ešte krásny deň!"
To bola ešte krajšia vec.
Aj dnes tam bol, ráno spokojne spal a ja som nechápal, že mu nie je zima. Poobede sa už vyhrieval na lavičke. Všetok svoj majetok pekne naskladaný.
Verím, že mu ešte budem môcť poďakovať. Ozaj, v pondelok pôjdem zase do práce a teraz už viem, že sa mi bude vstávať omnoho lepšie.
Ďakujem ti neznámy chudák. Veľmi si ma povzbudil a verím, že v dnešnom otrasnom čase budeš povzbudeným aspoň jednému človeku, ktorý si dnes o tebe prečítal!
