Konečne nastal ten veselý deň, kedy škola buráca. Príde Mikuláš a chodby sa premenia na neskutočné trhovisko. Žiaci sa predbiehajú v predaji nádherných výrobkov a dobrôt od výmyslu sveta - všetko so snahou o vyzbieranie čo najväčšej sumy pre potreby charity.
Aj k starším žiakom sa chystal Mikuláš so svojou „ochrankou". Priznám sa, že vo mne nastala menšia panika. Nie je ten Mikuláš pre týchto starších už niečo trápne? Neprivítajú ho nejakým nemiestnym vtipom a blbou básničkou? V hlave sa mi premietali verše typu: „Mikulášku - daj nám prášku..." alebo „Daj nám „perník" - budeme ti verní..." Nič také však nenastalo. Básnička bola vtipná, ale slušne a krásne pravdivá. Mikuláš bol poctený a rozdal dobroty. Anjelik sa usmieval a čert nedostal žiadny pokyn k „batizovským atakom".
V ten deň sme chystali predaj hot-dogov. Nuž, inklúzia tradícii a kultúrnych hodnôt. Každopádne zavládla vidina dobrého zisku a kopca srandy. Po prvotných prípravách prišiel deň D. Niektorí samozrejme neprišli načas, čím mňa a iných zodpovednejších hneď zrána dopálili. Nič to, asi čakali na Mikuláša celú noc a nemohli od vzrušenia zaspať...
Spotení od odbaľovania párkov, s hrncami, strojmi a pomôckami, ktoré bolo treba vytrepať na tretie poschodie - zvládli sme to. Veď chalani sú v posilke skoro častejšie ako doma. Aký by to však bol deň, keby sa niečo nezačalo kaziť. Už cestu poschodiami sme si všimli, že máme na škole hot-dogovú konkurenciu. „Uff...", zastonali sme. „Toto nepredáme...!" Aspoň to sme si na začiatku mysleli... Nevadí. Pustili sme sa do práce. Každý prispel aspoň svojou troškou. Umiestnili sme lákavé pútače, z ktorých zaujal aj súboj na páku. V prípade víťazstva bol hot-dog zadarmo. Nášho nádejného šampióna však neporazil nikto, dokonca ani dvojmetrový otecko! Ostatní vyzdobili triedu a tvorili dobrú náladu. V teň deň sa nikto s nikým nepohádal - neskutočný zázrak!
Negatívne predpoklady sa nenaplnili. Ruky kmitali ostošesť. Rožok za rožkom, párok za párkom...kečup, horčica... Vedľa cukrová vata a horúca čokoláda.... Dlhé rady žiakov a učiteľov, na páke štyria štvrtáci, ktorí konečne porazili nášho armwrestlera. Predali sme všetkých 120 hot-dogov a dopyt prevyšoval ponuku. Nachvíľu sme sa cítili ako v komunistickej ekonomike, kedy ti smutne po čakaní v rade na mäso oznámili, že už nie je. Značnou sumou sme podporili charitu a s úsmevom na perách neskutočne krásne všetko upratali - už ani neviem koľký to bol v ten deň zázrak!
Žiaci ukázali, že sa v nich skrýva neskutočné krásno a dobro. Ešte ho síce nevedia naplno prejavovať, ale aj tak VEĽKÉ ĎAKUJEM!
Venované tým, ktorým veríme, fandíme, držíme palce a máme ich veľmi radi!!!
