Martina Strmeňová
Také dospelácke
Udreli mi do očí. Dve žabky zo sídliska. Nastúpili a z plošiny pre kočíky sa rozliali do celého autobusu ako storočná voda. Bolo ich všade plno.
Zoznam článkov blogera
Martina Strmeňová
Meet US at SME BLOG Party II. :)
REPORT ALERT :) opäť bolo báječne, ako vždy, keď sa stretne celá kopa skwelých ľudí. Tí, čo neboli, môžu ľutovať a posnažiť sa nabudúce dôjsť.
Martina Strmeňová
Vďaka Bohu za Da Vinciho kód (*)
Príbeh o cirkvou zatajovanej „pravde“ o dieťati s Ježišovou krvou, ktorú stráži tajná spoločnosť, si získal masy a je stále medzi najpredávanejšími titulmi. Brownove konšpirácie o pravej podstate Svätého Grálu ako potomka a celkovo pokrvnej línie Ježiša a Márie Magdalény, ktorá je vykresľovaná ako novozákonná prostitútka, je nesmierne lákavý práve v dobe, keď Cirkev prežíva ťažké časy. Kniha však podľa kritikov nezodpovedá historickej realite a deformuje pohľad na katolícku cirkev.
Martina Strmeňová
Sníval sa mi sen
Už sadá zamatová tma na svet aj na moju dušu. V takých chvíľach je samota hladivá, nestraší a nebolí. Iba je. Sedím na posteli a počúvam tíchnuce mesto cez pootvorené okno. S chladným vzduchom vteká do izby priateľka noc a snivé spomienky. Ak chcete, tak počúvajte.
Martina Strmeňová
Meet me at SME BLOG Party :)
Dovoľte veľavážená komunita podeliť sa mi tiež:). A nebuďte prísny v hodnotení, lebo moje optické očko nedosahuje úroven fotoaparátu. :) ENJOY! A ešte poďakovanie VŠETKÝM, lebo tak dobre som sa už dávno nebavila.
Martina Strmeňová
Vinšujem vám tento nový rok...
Vinšujem vám tento nový rok, aby vám odpadol z pece bok a z kozuba hruda, aby ste ostali, tetka, hrubá! Podľa slovenskieho národnieho zvykoslovia mal na nový rok vstávať prvý niektorý mužský člen rodiny a doniesť čerstvú vodu a v nej červené jabĺčko. U nás doma je jediný chlap náš kocúr, aj to nie celkom. Aj vstáva prvý a chodí štekliť fúzami ale aby doniesol vodu a jablko a vinšoval od dverí - „Prv je voda než oheň, daj, bože, dobrý deň.“ - to by som sa cítila ako Alica v krajine zázrakov.
Martina Strmeňová
Child inside
Už sa zotmelo a ojedinelé zvuky zvonku sú o čosi ostrejšie. Ako keby mali v tme viac miesta a rozbehnú sa prirýchlo do všetkých kútov izby. Keď zhasnem aj nočnú lampu, začnú hrať stromy za oknom na svetlej stene tieňohru. Prechádzajúce auto oživí aj muškáty na parapete a tie nonšalantne mávajú tieňmi listov akoby chceli predčiť strapaté konáre stromov.
Martina Strmeňová
Jarmočnô
Atmosféra hociktorého jarmoku je nezameniteľná. Takého tradičného, s medovníkmi a tureckým medom, vyrezávanými vareškami a cinkajúcimi zrkadielkami, ktoré predávajú žienky a chlapiská v krojoch. Rada sa vraciam domov, keď z celého mesta dýcha trocha minulosti.
Martina Strmeňová
Všetko je inak
Slovíčka o posudzovaní a odsudzovaní alebo „kto si bez hriechu, prvý hoď kameňom“. Rezonuje mi v hlave veta: „Pokiaľ si nebol v koži samovraha, ako môžeš odsúdiť jeho konanie?“ ...nijako. Právo posudzovať a odsudzovať akékoľvek ľudské konanie sme nedostali. A je úplne jedno, aký boh nado mnou stojí.
Martina Strmeňová
Čarodejky
Tak mladé ako staré. Vek nehrá žiadnu rolu v ich živote. Všetkých druhov, všetkých veľkostí a všetkých farieb. Rozmanité ako život. Čiernobiele mačky, čo poznajú Tajomstvo, s pazúrmi a silným pohľadom túlajúce sa svetom. Majsterky v manipulovaní, pretože vedia, čo vedeli matky a pramatky. Ženy.
Martina Strmeňová
Umberto Eco alebo ako som sa dopracovala k literárnej klasike
Poslednú dobu sa v mojej knižnici objavovali najmä knihy, ktoré by duchovní otcovia RKC asi nedoporučovali. Pomaly večné témy hľadania Grálu, hermetizmu, tarotu, templárov a slobodomurárov, apokryfov, terapií, ďalej Duchovné svetlo od jednej lotyšskej liečiteľky (túto možno aj áno, keďže ústredná téma je odpustenie) a podobné, práve populárne literárne diela, nevynechajúc inkriminovaný kód od pána Browna, čo som si nemohla nechať ujsť. Po všetkých tých horách textu, preberajúcich veci medzi nebom a zemou zo všetkých možných aj nemožných strán, som sa vybrala do kníhkupectva po niečo...povedzme konzervatívnejšie. Chcela som byť veeeľmi múdra. Chcela som jednoducho nejakú „klasiku“.
Martina Strmeňová
Jin a Jang
Mám to šťastie, že nie som nútená používať príliš často bratislavskú MHD. Na jednej strane som ušetrená stresov (pretože to vážne stres je, cestovať v preplnených autobusoch a električkách, kde neviete, či stojíte na vlastných alebo na cudzích nohách) ale na druhej strane prichádzam o stretnutia a vzruchy pre svoju milú nervovú sústavu a myslivú myseľ.
