Zuzana Šubová
Syndróm smoliara
aneb "život ťa naučí".
Nealternatívna mamina Zoznam autorových rubrík: Nie súkromné, Pod bielym krížom, Služobne, Damals, Privat
Rozčesávam vlasy, čo má princezná desne nerada, ružový kúpací plášť a plyšový koník.Rozprávka o Bambuľke, "tu si ľahni maminka, máš tudené nožičky", teplé malé nohy v bodkovanej pyžame. Koľkokrát ešte? Míňa sa to každým dňom... Na vedľajšej izbe vrznú dvere. Absolútne nenápadne sa priplazia dva pubertálne tiene.Sadnú si na posteľ, čo najnenápadnejšie sa pritúlia...Pusinka na dobrú noc, druhá, tretia..."Mamííí, keď si teraz tak namäkko, kedy nám kúpiš tú korytnačku????" Ešte že sa nespýtali, či ich pustím na disku a dám na cigarety.
Les. Prvé jarné slniečko. Párik nalepený čo najtesnejšie na sebe.Prikuknem bližšie. Neobjímajú sa. Čučia na iPod. Nezávisle na prírode okolo seba."Mám tu fotky z dovolenky v Thajsku". Jasne, čo je proti tomu predjarný európsky les. Dopravný prostriedok. Dvaja chalani vo veku okolo 14.Záver diskusie: " V dvadsiatom storočí boli presvedčení, že v 21.storočí nebudeme čúrať.Veď prečo by potom robili všetky scifi kombinézy vcelku s rozopínaním len pri krku?" Zas si raz dávam opravovať svoj pätnásťročný bicykel.Opravár zachováva face, ale starší pán si ma chvíľu obzerá a utrúsi:"Milostivá pani, to ste naozaj tak bohatá, že dáte za opravu toho veterána tri štvrtiny nového?"S kamenným ksichtom prisvedčím: "Krása nie je všetko, to je o vzťahu."Pán prikývne. "Je mi jasné, tiež mám taký pohyblivý rotoped."
"Chalani, choďte si preopakovať texty na zajtrajšie natáčanie!" "Nám sa neeeechceeee...." ozve sa z detskej izby.Vo vrecku sa mi otvorí nôž. "To už zas s vami trieska tá puberta?!!!"Vletím do detskej izby.Na stole leží scénár, nad ním dva páry urazených očí."Čooo jeee?????""To má byť čo, že sa vám nechce???? Raple, raple??" Urazenosť graduje, odpoveď je len "na pol huby": "Nie, to je prvá replika z 235/3!!!!"
Po prečítaní povinného čítania dieťa uzavrelo:Najprv som myslel, ze som malý princ a spoznávam svet dospelých, ale nie je to tak. Dospelých chápem - mám občanku, platím dane, chodím do práce.Ja som ten pilot - hľadám priateľa, ktorý by mi rozumel. A žiadneho nemám, tak ako on.... ticho, ktore mi napriek mne vlastnemu cynizmu hnalo slzy do očí...a potom prehovorilo dieťa: Ale dúfam, že keď ho nájdem, nebudem ho mať tak krátko...Myslím, že Exupéry by bol s výkladom spokojný.
Doma s chrípkou a dcérou. Mami, môžem sa hrať s tebou? žobroní dcéra. Hrať? Veď ja sa nehrám, bránim sa. Hráš, oponuje tvrdohlavo dieťa. Ráno si sa hrala na lekárku, potom na upratovačku, potom na krotiteľku, potom na kuchárku, potom na učiteľku a teraz sa hráš na pacienta! Došlo mi. Ok, tak poď sa so mnou hrať - budeš robiť maminu. Po chvíli rozmýšľania: To nie, to by bolo moc roboty. A odchádza za plyšákmi.