A kde máš srdce Kika? ( 1, 2. kapitola )

1. B - Bolesť Moja mama mi povedala, keď som mala 13-  rokov, že mi ide kúpiť narodeninový darček. Odišla predpoludním a už nikdy sa nevrátila. Obývačka bola vyzdobená balónmi a sviečky na torte ostali sfúknuté. " Miláčik, hneď prídem " - vravela mi vtedy. Ani neviem ako dlho sme ju tam s otcom čakali. Balóny stihli za ten čas vyfučať a tortu som vyhodila do koša. Sedávala som pri okne a pozerala som, či ju neuvidím. Ale, ona odišla, vyparila sa a my sme ju s otcom, po troch rokoch, prestali čakať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Keď som mala 20, tak sa prvý krát objavila. Len tak, s igelitkou v pravej ruke a v ľavej držala darček, ktorý mi pred 7 rokmi nedala.

„ Trochu som sa zdržala,“ – vravela mi vtedy pred dvermi a čakala či ju pustím dnu. Bez slova som ju pustila , ona sa poobzerala v našom byte, ktorý za tých 7 rokov zosmutnel. Sadla si za stôl a všimla si, že ešte stále máme jej fotku pripnutú na chladničke.

Zostarla, vrásky mala po celej tvári a vyzerala strhane. Nič som k nej necítila. Žiadna materinská láska, tá už dávno bola fuč.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cudzia žena, ktorá ma porodila.

Cudzia žena, ktorá bola mojou biologickou matkou.

„ Kedy príde otec? „ – spýtala sa ma po chvíli.

„ Zajtra“

„ Zajtra? A kam išiel?“

„ Je na dovolenke s Jolanou“

„ Kto je Jolana? „ – pýtala sa ma žena, ktorá zaspala dobu. A tak som jej s pokojom v hlase povedala :

„ Jolana je moja mama „

Potom biologická mama odišla, predtým mi ešte podala do ruky jej vizitku a vravela, že ak niečo budem potrebovať tak jej mám zavolať.

Hneď ako zabuchla dvere som papierik pokrčila a zahodila do koša. Už nikdy viac som ju nevidela.

Voči bolesti som bola imúnna. Keď som bola staršia a prišla som domov s plačom lebo Jano, môj spolužiak, mi chcel len mačkať moje prsia a ja som bola do neho zbláznená, som sa otca spýtala.

SkryťVypnúť reklamu

„ Ale ja toho Jana milujem oci, chápeš? Čo mám robiť?“

Otec fajčil na balkóne, ja som neustále čosi mlela o láske. Odklepával popol, v ruke mal pivo a keď som dorozprávala s plačom, vravel mi :

„ Jeb na pocity „ – vravel mi veľmi vážne, takmer ako posolstvo môjho budúceho života.

Nasledujúce roky som sa snažila je*ať na pocity. Ľudia ktorých ľúbime nám nechýbajú. To sa len tak hovorí, aby sme ľahšie prežili situáciu keď nás opustia. Sme egoisti. Všetci do jedného. Chýba nám len to čo im zo seba odovzdáme. Niekedy sú to len úlomky, inokedy veľké balvany našich duší.

V sobotu sa so mnou Karol rozišiel. Ruky mal vo vreckách, neistý pohľad a tak mi vravel :

SkryťVypnúť reklamu

„ Kika, mám inú, „

Nerozumela som o čom hovorí.

„ Prácu? „ – spýtam sa natešene.

„ Ženu „ – povie Karol a ani na mňa nepozrie.

Chvíľu som mlčala, cítila som ako mi tuhne krv a žila mi naviera na krku. Cítim sa ako boxer pred dôležitým zápasom. Ako Rocky Balboa. Pozerám sa na Karola a poviem mu.

„ Ty hajzel, ty nie si Arab. Ty nie si Arab !Nemôžeš mať dve naraz. „

„ Kika, ja sa s Tebou rozch.... „ – nestihne dopovedať.

„ Mýliš sa, to ja sa rozchádzam s Tebou „ – poviem Karolovi a odídem s vedomím, že som sa s ním rozišla ja, preto lebo on bol v procese urobiť to prvý.

Vždy keď ma niekto opustí mám chuť vyspať sa s niekým cudzím. Vymeníme si telesné šťavy, pár krát zastonáme a vrátime sa do svetov v ktorých sa nebudeme poznať. Toto mesto je plné smutných ľudí, ktorí posliepiačky hľadajú svoje polovičky. Toto mesto je plné mužov, ktorí chcú nechať seba ako pečiatku. V tomto meste nie je problém si nájsť niekoho na jeden večer.

SkryťVypnúť reklamu

Viete, neočakávala som veľa. Karol ma nechal, ja som bola smutná a plakala som vnútorne, ale naozaj som nebola pripravená ešte na väčšie sklamanie.

V prvom rade ten chlap, ktorého som v ten večer stretla v bare a nenamietal keď som mu povedala aby išiel ku mne, nemal oholenú hruď. Mohla som z jeho chlpov pliesť vrkoče a predávať ich na trhu. Ale išlo len o sex, takže som prižmúrila oči a nechala som sa unášať situáciou. Bozkávali sme sa trochu neohrabane, mokro, ale veď dobre, nebuďme nároční. Lenže potom, keď si ten muž, ktorého som stretla v bare dal dole nohavice tak som sa pristihla pri tom, že moje oči hľadajú jeho penis.

Mal ho malého. Teda nie, mal ho miniatúrneho. Chcela som nájsť lupu alebo čokoľvek, čo by mi pomohlo zväčšiť ten nástroj s ktorým som mala dosiahnuť siedme nebo. Robili sme to klasicky, veľa funel a snažil sa aby som ho aspoň na chvíľu cítila.

Trvalo to hodiny, možno preháňam, ale prišlo mi to neuveriteľne dlhé, ťarbavo ma bozkával, oslintával, jeho prsty si zabáral do môjho tela a ja som v tej chvíli myslela len na jediné – že potrebujem spánok.

V istej chvíli keď som už – už mala pocit, že zaspávam sa ma spýtal : „ Tak už si ?“

A tak som sa odtiahla a vravela som : „ Možno nám rozprávanie pôjde lepšie. „

Keď vstal z postele bolo cítiť, čo si myslel. Nikdy ho už neuvidím a ak áno, bude sa tváriť, že ma nepozná. Veľmi rýchlo utiekol z môjho bytu a zabudol mi povedať ako sa volá. Niežeby ma to zaujímalo, ale je fér ak viete aspoň meno toho s kým sa vyspíte. Keď odišiel hlavu som si zaborila do vankúša a začala som plakať. Nič sa mi nedarí !! Plakala som. Na chvíľu som zažmúrila oči a uvedomila som si, že som prázdna.

Mám duté srdce a je*em na pocity.

Zrazu mi na mobile svietila správa od Karola : - Veci som Ti vyhodil, boli to len haraburdy.

Absurdné bolo, že vtedy som si uvedomila, že ho milujem

C – Cieľ

Môj otec veľa pracoval a pil. V podstate je to vôl, ale mám ho rada.

„ Ježiši veď jasné, veď dcéry by mali mať rady svojho otca, ne? „ – vravela mi raz Zuza o ktorej vám poviem neskôr.

No, ale k veci. Môj otec veľa chlastá, ako doga. Preto ho volám otec DOGA. Nikdy som nerozumela ako môže DOGA piť aj veľa pracovať. DOGA to dokáže a najlepšie na tom je, že je aj úspešný. Myslím si, okrem toho, že je vôl a sedáva v krčme aj s Jolanou dosť často, tak sa cíti sám. Viete ako všetci v dnešnej dobe. Raz som mu povedala, keď sme hrali karty na balkóne aké by to bolo super, keby sme videli ľudské srdcia cez oblečenie.

„ Kika, jako? Jak ľudské srdcia?

„ No, aby sme videli, kto má z čoho vyrobené to srdce. Či už kamenie alebo ešte nie, či je dosť veľké aby sme sa doň zmestili a najmä či v ňom náhodou nie je už niekto iní „

Potom sa chvíľu zamyslel, poškrabal si svoje fúzy a vravel :

„ Ty si mala ísť na výšku, ty si veľmi múdra Kikuška moja „ .

Dojala ho tá moja múdrosť, na okraji očí mal slzy a potom si radšej išiel po pivo. Lebo, veď viete, pocity sme odmietali. Na základe mojej psychoanalýzy, ktorú som si urobila v prváku na strednej som pochopila, že za tým že nemám žiadny jasný cieľ môže môj otec. Plávala som si životom bez akéhokoľvek vzoru, akejkoľvek inšpirácie, bez smeru, ktorý by mala mať každá životná cesta. Celkovo mi bolo dobre. Kikin normálny život.

Bola som taká všeobecná. Čo znamenalo, že po strednej škole som každý pol rok menila prácu a všeobecne som vedela všeobecné veci o každom zamestnaní. Mala som prehľad o tom kto má dať a dal v účtovníctve, vynikala som počtom tanierov, ktoré som držala ako servírka na jednej ruke a tušila som kto chodí podvádzať svoju manželku s mladou pipkou, ako recepčná na hotely.

Byť všeobecnou Kikou ma veľmi bavilo. Lebo veď kto môže v dnešnej dobe preskákať toľko zamestnaní a ešte aj v nich vynikať? Haha.

V tom čase som chodila s Dobrým Janom. Dobrý Jano bol ako určite tušíte veľmi dobrý. Otec DOGA ho, ale nemal rád lebo s ním nikdy nechcel vypiť.

„ Čo to je za chlap, čo si nedá aspoň štamperlík, ha?“ – buchol Dobrého Jana z celej sily po ramene, až tak, že ho zatackalo.

Dobrý Jano nepil a mal ma rád. Hovoril, že som trochu šibnutá, hral mi na gitare a študoval medinu. A najmä bol náramne romantický. Tak napríklad, raz sme ležali nahí na mojej posteli, on sa zapozeral na moju ženskosť a šialene nahlas začal hovoriť po latinsky

:labia minora pudend „ – neustále to opakoval a zvyšoval intenzitu hlasu. Ani hovno som mu nerozumela, ale prišlo mi to tak náramne romantické, že som kričala : in vino veritas, in vino veritas, - lebo to jediné som vedela v tej latinčine.

Dobrý Jano nosieval v zime stále kabáty a v lete sako. On bol elegán, upratoval za mňa neporiadok v izbe a vždy ma čakal aj hodinu, keď som zabudla na naše stretnutie. Dobrý bol ten Jano, škoda ho. Ale viete, raz mi Dobrý Jano začal intenzívne hovoriť o jeho spolužiačke Dobrej Katke. No akože stále o nej hovoril.

Tak napríklad sedíme v kine, pred nami je scéna keď Batman rozprestiera svoje krídla, v sále cítiť napätie a Dobrý Jano mi pošepká : „Katka mi vravela, že ten Batman je strašná hlúposť.“ Úplne mi to zhovadilo celé kino.

Alebo, hovorím Dobrému Janovi o tom, ako som dnes omylom vyliala na zákazníka kávu a priamo do rozkroku. Veľmi vtipné to bolo a on sa len jemne usmeje a povie : „Katka dnes pitvala a predstav si, úplne sa pozvracala. Priamo na tú mŕtvolu. „

Viete, dosť ma štvalo, že Dobrá Katka boduje viac ako ja. Ja ! Kika ! Vrchol prišiel keď sme stáli v nákupnom centre, pozeráme sa na prsia, tie kuracie a on z ničoho nič povie : „Katka mi hovorila, že tie prsia tu, nie sú až tak veľké. „

Na tom mieste, pri tých kuracích prsiach som pochopila, že ho už nezaujímajú ani tie moje,nie to tie, ktoré sme si mali variť na večeru.

Dobrému Janovi som ešte v ten večer vravela, že musí ísť aby bol šťastný. No čo už, aj Kika vie šíriť dobro !

Vo februári som si našla skutočnú prácu. Takú v ktorej som sa cítila dôležito a ako sa neskôr ukázalo, naozaj som v nej bola dôležitá. Bol utorok keď som sedela v kuchyni, máčala som si do kávy sušienky a takto rozleptané som si ich dávala do úst. Zazvonil mi telefón :

„ Mojko? Čo robíš?“ – spýtala sa ma Zuza.

Zuza bola dlhovlasá, štíhla blondína s okusanými nechtami. Spoznala som ju keď som pracovala ako recepčná. Ona v tom čase mala jedinú prácu a to, byť milenkou ženatého muža, dva krát do týždňa, v hotely v ktorom som pracovala. Zuza bola kožušinová, inak Vám ju opísať neviem. Vždy nosila nejakú časť zvieraťa na sebe. Všimla som si ju hneď prvý krát keď k nám prišla. Čakala nervózne neverníka pri recepcii, pozerala sa na hodinky a nahlas si zahrešila.

„ Kurva, toto ešte nebolo, aby žena čakala na muža „

Potom prišiel on, dal jej opatrne pusu na čelo a niečo jej zašepkal. Ten chlap bol o 30 rokov starší, mal doma ženu s dieťaťom a Zuzu nikdy nespájal s citmi. Raz, tuším to bola streda, som sedela na recepcii. Bolo okolo druhej ráno a Zuza vyšla z izby a prišla ku mne na recepciu.

„ Nejdeš so mnou na cigu? „ – spýtala sa ma vtedy.

Prikývla som.

Bol vtedy január, vonku bolo veľa snehu a Zuza v kožuchu a pohľadom na sneh mi povedala:

„ Povedal mi, že nikdy nenechá svoju ženu „

„ Tajne som verila, že to urobí. Som zlý človek? „

Ostala som ticho.

„ Asi si myslíš, že som hlúpa.

„ Nič si nemyslím“ – vravela som.

Potom sa Zuza zamyslela a dodala :

„ Vieš, ja som ho asi milovala. Ale možno to je príliš málo „

Odhodila cigu do snehu a odišla naspäť do vnútra, urobila som to isté. Na schodoch sa otočila a zakričala :

„ Som Zuza“

„ Sok Kika, - vravela som a usmiala som sa.

Potom som ich už nevidela. Nechodievali ku nám spolu, iba ona sama. Za mnou. Vraj mala pocit, že sme spriaznené duše, či čo a páčilo sa jej, že si nič nemyslím a tak sa z nás stali kamošky.

„ Jem sušienky „ – vravela som Zuze do telefónu.

„ Ty si ich máčaš do kávy také rozleptané ? Vieš koľko to má tuku? No, ale počuj v našej firme sa uvoľnil flek. Riaditeľ potrebuje sekretárku, vravela som, že o niekom viem.

„ Nikdy som nerobila sekretárku“

„ Robiť kávu vieš, nie?

„ No áno.

„ Spávať so šéfom vieš, nie?

„ Zuza,“ – zasmiala som sa.

„ Tak sa obleč a o hodinu ťa čakám v kancli.“

Na začiatku som ani len netušila prečo som tu prácu dostala. Šéf, bol mladý tridsiatnik, pekný a volal sa Karol.

„ Nejaké cudzie jazyky viete? „ – spýtal sa ma vážne. Rýchlo som pozerala na Zuzu, ktorá v miestnosti bola s nami a tak som vravela :

„ Angličtina „

„ Výborne, máte aj nejaký certifikát? „

„ No, mesiac chodím na kurz „ , - zasmiala som sa sama pre seba.

Zuza urobila to isté, ale nahlas a Karol prekrútil očami.

„ Ale viem hovoriť po poľsky. „

„ Chodili ste tiež na mesačný kurz? „ , povedal Karol úštipačne. Pačilo sa mi to.

„ Mama bola Poľka „

„ Bola? „ – nadvihol obočie Karol.

„ Je, ale bola „ – vravela som takmer nepochopiteľne.

„ Aha „

Potom si ešte v tichosti približne 10 minút pozeral môj životopis, Zuza na mňa pozerala a uškŕňala sa a tak dodala:

„ Vy ste teda vystriedali veľa zamestnaní „

„ Áno, viete ja som všeobecná „

Karol nadvihol obočie.

„ Všeobecne viem všetko „- dodala som.

„ A čo viete skutočne? „

„ Karol, nechaj a prekvapiť „ – dodala Zuza a žmurkla na mňa.

Karol sa na mňa pozrel, premeral si ma a jedným dychom vravel : „ Tak fajn „

A tak som sa stala oficiálne sekretárkou vplyvného muža, ktorý mi ukázal iný spôsob života.

alexandra Šupolová

alexandra Šupolová

Bloger 
  • Počet článkov:  156
  •  | 
  • Páči sa:  0x

O tom ako voňajú príbehy, ktoré sa musia len prežiť.. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáLietajme spolu..Dýchaj, usmej sa a žiA kde máš srdce Kika?Osobné neosobné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu