Neplytvám slovami ale viem milovať !

Keď som prišla domov so smútkom v očiach, mama ma len objala a povedala, že človek toho vydrží veľa. Mlčky som prikyvovala a vravela som :- Mami ja ťa mám ...- Ja viem, - odpovedala bez môjho vyslovenia.Často krát premýšľam nad láskou.Nad tým ako všetci chceme milovať, ale rezignovane sa maskujeme, že ak sme sami tak je nám fajn.Vždy som patrila k ženám, ktoré si veľa mužov k sebe nepripúšťa. Radšej utekám od vzťahov na míle ďaleko, len aby som niekomu nemusela hovoriť, že ho mám rada.Ja viem, bláznivé..Mám s tým problém, povedať niekomu, že ho ľúbim, že ho mám rada. Povedať niekomu, že je pre mňa celým svetom a nechcem o ňho prísť. Ale stane sa, že moje ústa vypustia tieto slová, potom sa však hneď obalím plášťom silnej ženy aby som zakryla svoju zraniteľnosť.Väčšinou je to vtedy, keď mám pocit, že o niekoho prichádzam, že mi niekto uniká a ja ho chcem zastaviť aby nešiel lebo ho potrebujem.Dnes viem, že ľudia su jednoducho rôzni.Niektorí slovami mrhajú.Iní si ich nechávajú schované pre seba.Jedno je však isté.Cítiť, že nás niekto miluje : rodina, priatelia, frajeri, psy, je krajšie než čokoľvek iné.