Niekedy nad tým uvažujem a včera možno viac než inokedy. Rozmýšľala som nad mužmi v mojom okolí, nad mužmi, ktorí majú dlhoročné vzťahy, dobrú prácu, ale aj tými, ktorí sa chcú stratiť,aby sa mohli nájsť.
Prednedávnom som sa rozprávala s niekým celkom konkrétnym, vravel mi :
- Vieš, ja sa vo vzťahu dusím, ale nemôžem to len tak z dňa na deň nechať tak. Ona chce dieťa, mať rodinu a ja si nie som tým istý.
- Povedal si jej to? - spýtala som sa.
- Nie, to nemôžem.
- Prečo?
- Lebo máme spolu byt, auto, naše rodiny sa poznajú. To už nie je také ľahké.
- Chceš ďalších 5 rokov stráviť s tým, že nebudeš šťastný??
XXX
Cítim sa trošku zmätene v tom celom kolotoči vzťahov. Tak trošku. Neverné manželstvá, divné vzťahy, nepochopiteľné hádky a na titulkach časopisov rady ako zmeniť mužov. Predstavujem si ženy, ktoré spoznali pár mužov, ktorí im zlomili srdcia a tak trčia v kancelárií a nadávajú, hnevajú sa a píšu do divných časopisov články o tom, ako by sme mužov mali zmeniť. Ako ich zaručene dostať pod papuču, aby nás milovali, uznávali a hovorili o nás aké sme skvelé.
Lenže ja nechcem meniť chlapov.
Mne sa páčia taký aký sú.
Pre ich nadhľad, humor, racionálnosť.
Nechcem aby mi mi hovorili každý deň, že je im so mnou dobre.
Lebo to žena cíti aj keby čo bolo..
Mám rada keď ma chcú ochrániť, i keď sa tvárim, že to vôbec nepotrebujem.
Mám rada keď urobia malé gestá, ktoré si vážim viac než tie veľké.
Mám rada keď smejú na mojich hlúpostiach a nechcú ma premeniť na svoj obraz superženy.
Som rada, že sú ešte muži, ktorí ostali mužmi..
Ja viem, že niekedy natrafíme na toho nesprávneho, ale i ten nesprávny nás veľa naučí. Ešte stále je na svete veľa dobrých mužov, ktorí nás budú mať radi preto aké sme..
A tak tu dnes sedím, pijem kávu a tvrdím, že možno im my ženy krivdíme.
Premýšľam nad nami, ženami, nad tým, či nedávame príliš veľké nároky na mužov,ktorí potom neskôr utekajú za hranice, za inými ženami alebo sa necítia dobre vo vzťahu s nami a my v snahe to celé zachrániť, objavujeme nové nároky, pravidlá, ktoré sebavedomo predkladáme pred mužské pokolenie, ktoré sa radšej odoberie niekam inam akoby sa im mal podriadovať.
Ja sa im vlastne vôbec nečudujem...
Nechcem tým povedať, že všetky tie veľké lásky skončili len kvôli nám, ženám, ale mám pocit, že by mala v tom byť rovnosť.
ROVNOSŤ, nie OBMEDZOVANIE.
Myslím, že s tým máme problém..
Lebo niekoho obmedzovať kvôli naplneniu svojej predstave o vzťahu, je podľa mňa, prvý krok k jeho zániku.
Milujme mužov pre to aký sú a oni budú milovať nás.
A nepristrihujme im krídla.
Lebo možno naozaj veľmi rýchlo odletia a celý život si to budeme vyčítať.
