Prišiel čas na knihy a zázvorové čaje s medom. Na rozhovory, ktorých intímnosť je čosi bližšia než inokedy, na vôňe pospájané do celku, celkom zmätené.
Tak ako naše duše.
Kráčam mestom s košíkom, na trhu kupujem čerstvé paradajky a uhorky, cítim sa trochu zmätene, ale tak to mám rada. Také dni ma teší, že som sa nezabudla tešiť.
Na rohu starej ulice sedí žena, v ruke drží gitaru a hrá tak ako včera. Robí to rada, cítiť to z jej tónov a privretých očí.
Ľudia kráčajú pomalšie, počúvajú ju a chcú precitnúť.
Takí sa mi páčia, tak trochu iní, tak trochu ľudský a nerozmerný.
Takí, ktorí veria jednoduchým veciam, tým dobrým, tým, ktoré nevypršia, ktoré sú a budú..
A ja možno raz uverím, že nezabudli veriť na zázraky...
XXX
Včera padala hviezda, chcela som si niečo priať, ale trochu som sa bála, čo bude potom keď sa mi to splní..
Nechala som ju teda padnúť , lebo je skrátka čas nechať ich padať..Žiť ich budem potom, keď sa objavia nenútene..
Je dobre mojej duši, je dobre mne, je dobre mojim písmenkám, ktoré mi pomáhajú pomáhať..
Prichádza jeseň, ľudia chytajú kolesá i keď vedia, že ešte stále existujú ľudia, čo nás zachránia od ľudí..
Prichádza..
A ja sa idem stratiť do leta..
