Vždy som tvrdila, že na križovatkách životom by mali byť semafóry. Tie, ktoré by na nás kričali : " Heeej človeče zastaň je predsa červená alebo naopak pokojne by odvetili :" len pokojne choď a neotáčaj sa, ideš správne ".
Lebo v živote to tak chodí, že správne veci nechávame ležať za sebou, kým my ďalej kráčame a keď sa chceme po ne vrátiť, oni tam už neležia.
XXX
Moja kamarátka D. milovala dlho - predlho jedného muža. Mali taký komplikovaný vzťah v ktorom ona čakala, že sa ten vzťah niekam posunie. Neposúval sa a tak zo vzťahu v ktorom milovala, skočila rýchlo do vzťahu v ktorom chcela stabilitu a pokoj.
Keď sme sa stretli oznámila mi :
- Idem sa vydávať.
- Čo? - nechápala som.
- Áno, o mesiac.
- To predsa nemôžeš., - vravela som lebo som vedela, že ho nemala v očiach a v srdci.
- Ja chcem pokoj, chápeš. Mám 27, potrebujem sa usadiť, mať rodinu a už nechcem čakať.
- Nemôžeš sa vydať za niekoho koho nemiluješ.
- Takto to vživote nechodí, ako v knihách a vo filmoch Saši. Je mi s ním dobre, to stačí.
Mlčala som, čo som mala povedať? Každý z nás ma právo na rozhodnutie. O mesiac bola svadba, rýchla a šialená. Potom sa D. vytratila z mesta a presťahovala sa do väčšieho. Po 2 rokoch sa jej ozval jej bývalý, že nemôže bez nej žiť.
- Ale ja bez teba môžem, - vravela mu vtedy úprimne, lebo za ten čas, čo on čakal kým sa presvedčí, že je tá pravá, ona pochopila, že sa do muža po svojom boku skutočne zamilovala.
XXX
Asi každý z nás v živote mal posunuté pochopenie daného okamihu. Svet je preplnený príbehmi ľudí, ktorí v istom momente odmietajú to, čo o pár rokov budú chcieť naspäť. Všetko sa rýchlo mení, situácie, ľudia, okamihy. Veci, ktorými sme si pred rokmi bol istý, sa nám strácajú pred očami a ja sa samej seba niekedy pýtam, kde sa stratili tie blbé semafóry, ktoré by nám to všetko uľahčili?
A možno nám tie križovatky len ukazujú, že i keď v živote stratíme kontrolu, vždy nám to do života niečo nové prinesie.
Možno lepšie.. len sa netreba báť :)
