Keď neriešila svoje kvetinárstvo a Stana, riešila naše životy v mojej izbe s cigaretou v ústach. I preto som ju milovala. Lebo bola svojská a mala svoj vlastný, často u iných nepochopený, pohľad na svet.
- Ja ich všetky tak nenávidím, – vravela Jana keď sme sedeli v obývačke a hodnotili missky, ktoré hrdo ukazovali dokonalé postavy.
- Kvôli takýmto ženským nás muži opúšťajú, - mudrovala ďalej.
Zasmiala som sa.
- Alebo nás opúšťajú preto lebo ich nebaví počúvať, ako veľmi chceme byť take ako sú ony, - vravela som.
Jana si vzdychla, zakuklila sa do deky a pozrela sa na mňa.
- Normálne nechápem ako si to mohla vydržať sexovať len s Mirom, -
- To je jediná vec, ktorá ťa trápi v tejto chvíli? – spýtala som sa s poloúsmevom.
- Ja by som ho určite podviedla, veď ja som každého svojho frajera podviedla. Myslíš, že ťa Miro nikdy nepodviedol? - spýtala sa ma.
- Ja neviem, nikdy som nad tým neuvažovala.
- Naozaj si mu po celé tie roky tak verila?, - nechápavo na mňa pozerala.
- Vždy som si hovorila, že on je schopný zájsť len tak ďaleko, kam by som dokázala zájsť ja.
- To sú teda riadne kraviny. , - vravela.
Jana sa tvárila vážne a potom mi povedala.
- Pamätáš si na ten Silvester, keď sme boli na tvojej firemnej akcii a Miro tam prišiel taký nadrbaný?
- Tancoval pri bare, hádzal svoju prepotenú košeľu a kričal : ja som king. Akoby som mohla zabudnúť, - povedala som.
- Vtedy sa vyspal s tou tvojou kolegyňou Žanetou. , - vravela Jana úplne pokojne.
Nechápala som.
- Čo?
- Proste som ich videla a Mirovi som prisahala, že ti to nikdy nepoviem lebo to preňho nič neznamenalo.
- To nemyslíš vážne, však?
- Myslím.
- A prečo mi to hovoríš teraz?
- Lebo Miro je z tvojho života preč, ty už netrpíš a nemusíš preplakávať noci kde sa stala chyba.
Vyložila som si nohy na stôl a venovala som Jane naštvaný pohľad.. Chvíľu som mlčala a tak som vravela:
- Nechápem ako mohol pretiahnuť Žanetu, veď ona si umývala raz do mesiaca vlasy, - skonštatovala som.
Jana sa zasmiala, dala mi pusu na čelo a vravela, že vedela, že som už z toho vonku. Zvláštne bolo, že ma to vôbec neprekvapilo ani nezasiahlo. Miro bol definitívne preč z môjho života a Tobias sa doň oficiálne závratnou rýchlosťou dostával,
XXX
Existuje niečo ako emocionálna prepletenosť duší? Existuje, určite áno. Inak by som si nevedela vysvetliť to, čo prežívalo moje vnútro keď som rýchlosťou blesku pustila do svojho života Tobiasa.
Tobias ma neoslnil tak, že som padla na kolená. Neoslnil ma tým ako vyzeral i keď to bol chlap za ktorým sa ženy obzerali. Tobias mi učaroval svojim nadhľadom, ktorý má na život a ešte tým, že ma premenil na ženu, ktorá viac používa svoje emócie, než triezvy rozum. V ten deň, čo sme sa spolu prvý krát milovali ma viezol autom do Levoče. Išli sme okolo vysokých topolí, ktoré boli nasadené popri ceste a ja som mu s úsmevom hovorila ako to vyzerá krásne. Len sa usmieval a nechápal ako ma môžu takéto maličkosti tešiť. Veľa sme sa rozprávali o spoločných známych a o našich snoch a keď sme zastavili na križovatke lebo semafór nám avizoval červenú, Tobias sa na mňa pozrel pohľadom, ktorý prenikal tým mojim a ja som len opatrne odvrátila zrak. Keď sme zastavili pri akomsi lyžiarskom stredisku, ktoré som kvôli v hmle vôbec nevidela, opatrne sa ku mne Tobias priblížil, vyhrnul mi pomaly tričko a spýtal sa ma, či môže.
Usmiala som sa a prikývla som hlavou lebo v tej chvíli som po ničom inom netúžila. Jeho ruky sa dobíjali pod moju podprsenku a ja som cítila zimomriavky pri každom dotyku, ktorý mi venoval.
Roztopašne som ho pobozkala. On si ma privinul úplne blízko a jeho pery skúmali tie moje, úplne inak než predtým. Bozkával ma vášnivo, jeho zrýchlený dych, ktorý som vnímala pri každom mojom pohybe mi hovoril, že po mne túži tak ako som túžila ja po ňom. Hanbila som sa, bože ako som sa hanbila, keď mi Tobias rozopínal podprsenku a ja som neskôr už nahá zdvíhala hruď na jeho tele. Celé to milovanie bolo opatrné, toľko koľko sme mali v sebe vášne, toľko sme mali v sebe aj opatrnosti voči druhému. V hlave mi výrili myšlienky, či sa mu páčim, či sa mu to páči, či je spokojný, či..
A potom keď sme sa domilovali a ležali sme v tom aute, v ktorom ma všetko tlačilo, som Tobiasovi pošepkala, že bol druhý. S prekvapením sa na mňa pozrel a nepovedal nič.
Keď som od neho odišla vedela som, že sa vo mne niečo zmení, že bariéru, ktorú som pri ňom niekedy pociťovala sme zbúrali a teraz to bude už len lepšie.
