Nikdy nevete, kde skončíte vy..

Zarazila sa. V rukách držala hŕstku časopisov a na chvíľu sa mi zdalo, že len, len aby ich nepustila. Ľudia jej s gracióznosťou prispievali a ona im za oplátku dávala do rúk časopis. Niektorí ho zahodili hneď za rohom do koša, iní ho prelistovali a doma vierohodne vyhlasovali, že urobili dobrý skutok - prispeli bezdomovkyni.Nesmelo som kráčala za ňou. Usmiala som sa a ona mi úsmev opätovala. - Pamätáte si ma pani učiteľka? - spýtala som sa váhavo.- Šupolová, tá čo stále vyrušovala na mojej hodine.Usmiala som sa. - Áno tá..a vy...- nedopovedala som.- Ja? som na ulici 4 roky. - A čo sa stalo s vašou prácou? - Stále som učiteľka..Teraz sa učím preživať..- Dáte si kávu, mám čas, tak ak by ste chceli ..- Cítite ľútost? - skočila mi do reči.- Nie ja len som myslela , že.. - zahapkala som.- Nie som hendikepovaná, keď som na ulici. Nemám ani status alkoholičky, závislej, flákačky.. Len jednoducho život zariadil veci tak ako sú a ja sa nevzdávam.Chodte už, kazíte mi kšeft - zasmiala sa.- Uvidíme sa ? - spýtala som sa.- Som tu každý deň, nemienim sa stratiť. A ona sa nestratila. Stala sa súčasťou môjho života. Vymanila sa z perutí životných problémov a teraz je to ona, čo pomáha..Koľko krát ste kráčali po ulici a osúdili bezdomovca len preto,že ním je? Koľkokrát vás v hlave napadlo, že alkoholikom neprispievate a i tak si za všetko človek môže sám? Koľkokrát ste si povedali, že takto by ste nikdy nemohli dopadnúť?Že sa vám to už stalo?Nie ste samy... Avšak po mojom stretnutí s Pani Darinou som prehodnotila problematiku bezdomovcov - nikdy totiž neviete..kde skončíte vy..-